Máme matematiku vrodenú ?

Nemusíte vedieť, koľko je dva plus dva. A napriek tomu môžete vedieť počítať. Vedia to totiž aj opice či malé deti.

Pokusy vedcov potvrdili, že makakovia sú v základnom rátaní úspešnejší ako ročné deti. Pre vedecký svet je to prekvapujúce zistenie, pretože dlho prevládalo presvedčenie, že matematické schopnosti sú úzko späté so schopnosťami rečovými.

Ibaže rátanie, to nie je iba odriekanie známych slov „jeden, dva, tri“. Pri sčítavaní musíte byť schopní rozlišovať jednotlivé objekty, zoskupovať ich. To dokážu aj trénované zvieratá. Niekdajšia šimpanzia hviezda zvaná Sheba to vraj vie až do čísla deväť. Rozlišuje aj, že sedem znamená viac ako šesť. Skutočný obraz o schopnosti rátať získali vedci až vtedy, keď zvieratá (a zákonite predovšetkým opice) podrobia rovnakému testu, aký používajú pri malých deťoch. Test má názov PLT (z anglického Preferential Looking Time).

Pri tomto teste vedci skúmali reakciu detí (i zvierat) na počet predkladaných predmetov. Dieťaťu sa ukáže jedna bábka Mickey Mouse a potom je ukrytá za oponu. Vedec dieťaťu ukáže ďalšiu bábku a opäť ju schová. V polovici pokusu prvú bábku spoza opony odstránia. Ako dieťa zareaguje, keď sa opona odhrnie? Ak sa objaví pred detskými očami iba jedna bábka, dieťa na ňu upiera zrak oveľa dlhšie - hľadá druhú... Či však detský mozog chápe iba toľko, že jedna a jedna sú viac ako jedna? Na vyvrátenie tejto námietky slúži ďalší krok testu PLT: jedna a jedna sa rovná tri. Po odkrytí opony dieťa uvidí bábky tri, hoci mu predtým ukázali iba dve. Prekvapenie a zmätok sú očividné, najmä u najmenších detí. Zatiaľ však tieto testy naznačujú iba to, že základné matematické schopnosti sú človeku vrodené. A ako je to u opíc?

Tie reagujú oveľa nadšenejšie, ak je testovaným objektom nejaká rastlina, ale dokážu reagovať aj na Mickey Mousa. Potvrdilo to niekoľko súbežne vykonávaných pokusov. Opice nielenže chápu, že jedna a jedna je viac ako jedna, ale tri objekty za oponou u nich vyvolajú rovnaké prekvapenie ako u detí.

Testy preukázali ďalšie predpoklady. Matematické schopnosti u opíc majú svoje hranice. Opice vedia rozlíšiť dva a tri objekty, tie nadanejšie štyri, ale vo väčšom množstve už nerozlišujú. Nevedia ani prirátať dve ku dvom.

Hranice opičích schopností naznačujú mnoho o mentálnom procese, ktorý pri rátaní prebieha v mozgu primátov i človeka. Hoci opice a malé deti vedia pripočítať malé hodnoty, neznamená to, že by v matematických schopnostiach nehrala rozhodujúcu úlohu reč. Jazyk v rátaní výrazne pomáha, dokonca aj pri malých číslach, pretože človeku dovoľuje identifikovať a kategorizovať jednotlivé objekty. Potvrdenie prináša test matematických schopností, ktorému sa podrobili desaťmesačné deti. Pri testoch, ktoré predpokladajú rozlišovanie rôznych objektov, deti zlyhávajú...

Výsledky všetkých doterajších vedeckých skúmaní naznačujú, že schopnosť spočítať (v malom množstve) jednotlivosti môže byť primátom i človeku vrodená. Najskôr funguje podľa teórie pamäťových zložiek. S pribúdajúcim vekom a s rozvojom reči človek pravdepodobne prijíma iný model: číselnú radu. Zložky sú postupne nahradzované symbolmi, ktorým hovoríme čísla.

Je táto teória pravdivá? To vedci zatiaľ definitívne nevedia. Jedným si však môžeme byť istí. Dokonca aj opice poznajú, že dva a banány sú viac ako jeden.

(mb)