Pramatkou Čierna penny

Majitelia mobilných telefónov a zvlášť priaznivci správičiek SMS určite pochopia, že vo chvíli, keď človek zvládol písmo, okamžite mal potrebu svoje napísané posolstvá niekomu adresovať. Nikoho teda neprekvapí, že doručovanie písomných správ fungovalo nielen v starom Grécku a Ríme, ale už v Egypte a Perzii. Samozrejme, nie poštou, ale prostredníctvom osôb.

Je isté, že stále čulejší poštový ruch priamo volal po tom, čo je dnes ústredným bodom záujmu filatelistov – totiž po poštovej známke. Na medzinárodnom poštovom kongrese v roku 1832 vypočul náreky delegátov na neudržateľnosť vtedajšej poštovej praxe aj Slovinec Lovrenc Košir, a pretože bol v rakúskych službách, predložil o tri roky viedenskej dvornej komore návrh prvej nalepiteľnej poštovej známky. Bol, bohužiaľ, odmietnutý, a tak prišlo Rakúsko a spolu s ním Slovinci i my o svetové prvenstvo. To patrí Veľkej Británii, poštárovi Rowlandovi Hillovi a Black penny.

Ako vyzerala prvá známka? Tú jedinú prvú navrhol spomínaný britský poštár Rowland Hill, ktorý navrhol aj formát malého obdĺžnika s nápisom Postage, s vyznačením hodnoty One penny i písmená v rohoch, ktoré sa ukázali ako výborná ochrana proti falšovateľom. Známka bola čierna, odtiaľ názov Black penny a prvá misia uzrela svetlo sveta 6. mája 1840. O dva dni vyšli ešte modré dvojpennyovky s kráľovnou Viktóriou. Kráľovná Viktória si svojho šikovného poštára, samozrejme, všimla – udelila mu nielen šľachtický titul, ale pri odchode do výslužby sprostredkovala národný dar vo výške 20 000 libier. Pochovaný je vo Westministerskom opátstve vedľa najvýznamnejších osobností Veľkej Británie.

Legendárne Black penny sa tlačili v hárčekoch po 240 známok. Na tom zvláštnom počte mala svoj podiel britská mena – jedna libra šterlingov sa totiž rovnala dvadsiatim šilingom a jeden šiling dvanástim penciam. Takže jeden hárček s 240 kusmi mal hodnotu jednej libry.

(mb)