K úspechom z fundovaného základu

Samostatný slovenský futbal po siedmich rokoch zostáva v tieni českého

Až do skončenia kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta v roku 1994 v USA mal český a slovenský futbal spoločné úspechy i neúspechy. Remízou 0:0 v Bruseli s Belgickom sa 17. novembra 1993 cesty krajín zo spoločnej federácie rozišli a každá sa vydala svojou vlastnou. S odstupom siedmich rokov možno konštatovať, že český futbal sa už dostal na cestu vydláždenú, kým slovenský sa ešte stále pohybuje po hrboľatej.

V poslednom spoločnom medzištátnom zápase s Belgickom nastúpili zo slovenských hráčov Dubovský, Moravčík a Timko, zvyšných desať z trinástich, ktorí nastúpili, bolo českej národnosti. Azda už tu sa začala diferenciácia kvality, čo de facto naznačilo i stručné hodnotenie níka Fotbal v roku 1996: „Český futbal sa chystá na svoj prvý šampionát a dva a pol roka po zániku spoločného česko-slovenského mužstva je zrejmé, že sa s rozpadom vyrovnal podstatne lepšie, ako jeho východný sused. Tréner Dušan Uhrín mal výhodu, že po edchodcoch zdedil solídny základ tímu, z ktorého vypadli vlastne iba dvaja stabilne hrávajúci Slováci – Dubovský a Moravčík.“

Vicemajster Európy

Česko vtedy vyhralo 5. skupinu európskej kvalifikácie pred Holandskom, Nórskom, Bieloruskom, Luxemburskom a Maltou, Slovensko skončilo v 1. skupine tretie za postupujúcim Rumunskom a Francúzskom. Ódy na českú reprezentáciu sa však začali spievať až po záverečnom turnaji EURO v Anglicku, kde skončila druhá za Nemeckom a mohla sa hrdiť titulom vicemajster starého kontinentu. So športovým sa pridružil aj úspech finančný, pretože zo 108 miliónov mariek, ktoré sa rozdelili medzi účastníkov záverečného turnaja, zinkasoval Českomoravský fotbalový svaz (ČMFS) 12,4 milióna mariek.

Na MS 1998 vo Francúzsku nepostúpil ani jeden z dvoch bývalých členov spoločnej federácie, Česko však ešte profitovalo z predikátu vicemajstra. Dôkazom bola pozvánka na Pohár konfederácií FIFA v Rijáde – na prelome rokov 1997 - 1998 – kde obsadilo konečné 3. miesto za Brazíliou a Austráliou. Opäť ho vyšperkovala aj finančná odmena, tentoraz vo výške 1,25 milióna dolárov. Začali sa už kumulovať sumy, s ktorými sa dá rozmýšľať o vyšších cieľoch.

Rekordný postup

Kvalita českej reprezentácie sa potvrdila aj v kvalifikácii o postup na záverečný turnaj EURO 2000 v Holandsku a Belgicku. Kým Slovensko skončilo v 7. skupine znova tretie (za Rumunskom a Portugalskom), Česko vyhralo 9. skupinu bez straty jediného bodu: 30 bodov z 10 stretnutí znamenalo nový rekord kvalifikácie.

Už pred cestou na záverečný turnaj bolo čierne na bielom, že za účasť a odohranie troch zápasov v základnej skupine (bez zisku čo len jedného bodu) má česká reprezentácia zaručený príjem 4,8 milióna švajčiarskych frankov. Nakoniec skončilo v „skupine smrti” na 3. mieste a víťazstvo s Dánskom zvýšilo jeho príjem na 5,4 milióna švajčiarskych frankov.

Dva efekty

Ako uviedli viaceré české médiá, účasť na šampionátoch – v Anglicku i na pôde Beneluxu – mala priamy i nepriamy ekonomický efekt. Priamym bolo inkasovanie „valutových miliónov”, nepriamym zlepšenie imidžu hráčov. Ten sa totiž následne odráža vo výhodných transferoch do cudziny, čím sa peniaze dostanú do obehu v národnom, teda českom futbale. Podobne to platí aj pri kluboch, kde úspechy Sparty a Slavie priniesli nemalé finančné príjmy pre klubové pokladnice. Obom pražským „S” sa to zapáčilo, takže dnes sa už ozývajú hlasy, volajúce po brzdení výpredaja, pretože peniaze s ním prichádzajú, ale kvalita odchádza.

Medzi efekty ešte možno zaradiť výhodné zmluvy so sponzormi, akou je tá, ktorú má ČMFS s Pumou. Na EURO 2000 bolo Česko jediným reprezentantom tejto známej športovej firmy, dostalo „grátis-vybavenie” na základe zmluvy o spolupráci na reklame. „Vynikajúce renomé sa spája s predstavou úspechu,” povedal marketingový šéf Pumy.

Pohľad experta

Prečo je český futbal v globále úspešnejší ako slovenský, to je aj téma pre expertov. Jedným z našich je bývalý dlhoročný prvoligový tréner a neskôr predseda trénerskej rady Milan Moravec. Ako skúseného odborníka sme ho požiadali o názor na situáciu.

„Domnievam sa, že veľký rozdiel v kvalite nie je, hlavný vidím v tom, že v Česku majú viac kvalitných tímov. Všetci účastníci tamojšej elitnej súťaže hrajú bojovný a agresívny futbal, ale tréningový proces smerujú viac k hre. Českí hráči sú sebavedomejší, dostatočne tvoriví a ich povahové vlastnosti sú pre futbal veľmi dobré. Nie sú ľahkomyseľní k svojej profesii, vedia, že pri dobre odvedenej práci ich čaká lepšia budúcnosť, bojujú – ako sa hovorí – o každú korunku. Tak ako my, aj v Česku vychádzajú z bývalej uznávanej metodiky, ktorá bola výborná a má stále svoju platnosť. Berú ju však dôslednejšie a uplatňujú lepšie vo vedomí, že prax musí podoprieť aj výborná teória.

V českom futbale pracuje veľa fundovaných odborníkov, a tu je aj príklad pre nás, aby talentovaní tréneri boli stále v hre, presnejšie, stále sa pohybovali v prvoligovom kolotoči. Ak z neho na dva-tri roky zostúpia, strácajú kontakt a náš futbal cenné poznatky. Osobne si myslím, že perspektívy na zlepšenie slovenského futbalu existujú, do hry sa dostávajú talentované ročníky 1979 - 1981 (I. Hodúr, Oravec, Dovičovič, Bednár a ďalší), a to je sľubné znamenie pre budúcnosť.“

Ľubomír Dávid