Stále jedinou superveľmocou

Carl Spielvogel: K zmene politiky po januári nedôjde

Včerajšie niekoľkokrát menené a do našej uzávierky stále nie konečné výsledky amerických prezidentských volieb ukázali skutočne tesné a takmer vyrovnané hlasovanie za oboch kandidátov - demokrata Al Gora a republikána Gergea W. Busha. Je zrejmé, že už teraz sa väčšina pozorovateľov zaoberá otázkou, prečo v čase, keď americká ekonomika zaznamenala najpozoruhodnejšie úspechy, zostali americkí voliči nerozhodní, resp. volali po zmene danej politiky. Ovplyvnil ich konečné rozhodnutie partikulárny program kandidátov alebo tej-ktorej strany, či pozerali viac na osobnosti na čele týchto strán? „Vždy, keď sa uskutočňujú v demokracii voľby, ide o oprávnenie samotných voličov. Výsledky strany, ktorá bola pri moci, sa odzrkadlili vo veľmi dobrých rokoch. Niektorí ľudia však hovoria, že vždy, keď je pri moci jedna strana príliš dlho, je čas na zmenu. Výsledky, ktoré sú do tejto chvíle známe, hovoria, že Dolná snemovňa bude naďalej kontrolovaná republikánmi a podobne to bude zrejme aj v prípade Senátu,“ uviedol pre Hospodársky denník krátko po oznámení prvých, neskôr odvolaných výsledkov prezidentských volieb veľvyslanec USA na Slovensku Carl Spielvogel. Je samozrejmé, že nás zaujímali aj prípadné možnosti zmeny americkej politiky po januárovom nástupe do úradu nového prezidenta voči krajinám strednej a východnej Európy, a teda aj Slovenska, pokiaľ ide o integračný transatlantický proces a v prípade našej krajiny priamo bilaterálne vzťahy. Ako uviedol veľvyslanec Spielvogel, nemyslí si, že by všeobecne došlo k nejakým závažným zmenám. A už vôbec nie v prípade bilaterálnych vzťahov USA a Slovenska. Napriek špecifikám zahraničnej politiky oboch kandidátov „USA sú stúpencami rozširovacieho procesu, čo pravdepodobne pretrvá aj naďalej“. Ako okrem iného zdôraznil, Spojené štáty sú nateraz jedinou superveľmocou, pričom si nemyslí, že by sa na tom v najbližšom čase niečo zmenilo. Podľa neho tak republikáni, ako aj demokrati sú oddaní demokratickým hodnotám a šíreniu demokracie vo svete, pričom nielen prezident, ale aj Senát a Dolná snemovňa amerického Kongresu sa v rámci zahraničnej politiky budú naďalej zasadzovať za boj proti korupcii vo svete, za práva menšín, ako aj za politickú stabilitu jednotlivých krajín. Ani v prípade republikánskeho kandidáta G. W. Busha by pravdepodobne nedošlo k straníckemu správaniu sa, pretože „máme systém bŕzd a protiváh, ktoré regulujú rozhodnutia prezidenta a Senátu a Dolnej snemovne, resp, výkonnej, zákonodarnej a súdne moci“. Ako dodal, hoci budú obidve komory pravdepodobne kontrolované republikánmi, pomer k demokratickým poslancom by mal zostať značne vyrovnaný. V rozhodovacom procese však bude potrebné veľa konsenzov. „Republikáni ani demokrati často nevolia ako jeden stranícky monolit. Sotva sa v Kongrese prerokúvajú závažné otázky, urobí sa všetko pre to, aby sa prijalo nevyhnuté rozhodnutie,“ uviedol Carl Spielvogel.

Slávka Blazseková