Bush zvíťazil, ale Gore ešte neprehral

Snemovňu reprezentantov aj Senát budú naďalej ovládať republikáni

Amerika takú volebnú drámu nepamätá. V čase našej uzávierky ešte stále nebolo známe meno nového prezidenta, jasné bolo však, že o víťazovi volieb rozhodne niekoľko stoviek hlasov v štáte Florida. Podľa pôvodného sčítania hlasov tu vyhral republikánsky kandidát George W. Bush o niečo vyše tisíc hlasov, no litera zákona vo Floride hovorí, že v prípade, ak rozdiel medzi kandidátmi nie je väčší ako pol percenta, sčítanie sa automaticky opakuje. Výsledky druhého sčítania, ktoré definitívne rozhodne o prezidentovi, by mali byť najneskôr známe dnes popoludní.

V celonárodnom meradle získal viac voličských hlasov Al Gore, ktorý bez údajov z Floridy a Oregonu viedol pred Bushom v pomere 49 k 48 percentám. Pokiaľ ide o počet získaných štátov, tu je na čele Bush, ktorý zvíťazil v minimálne 29 štátoch. Naopak Gore bol úspešnejší v ľudnatejších štátoch. V najväčšej Kalifornii zvíťazil dokonca s 12-percentným náskokom, úspešný bol aj v New Yorku, Minnesote, Illinois a Pennsylvánii.

Pokiaľ ide o voľby do Kongresu, republikánom sa, aj napriek niektorým stratám, podarilo udržať väčšinu, tak v Senáte, ako aj v Snemovni reprezentantov, hoci v čase našej uzávierky tiež chýbali výsledky z niekoľkých obvodov. V Senáte pri voľbách 34 zo 100 mandátov si demokrati polepšili o štyri kreslá, takže obe strany majú rovnaký počet 50 mandátov a rozhodujúcim bude hlas viceprezidenta, ktorý je zároveň predsedom Senátu. V prípade výhry Georga W. Busha sa ním stane republikán Richard Cheney. Ak vo voľbách zvíťazí Al Gore, jeho viceprezident Joe Lieberman sa vzdá svojho senátorského kresla, ktoré pravdepodobne pripadne republikánom, takže svoju väčšinu v Senáte nestratia. Podobne pri 435 kreslách v Snemovni reprezentantov získali demokrati niekoľko kresiel, ale aj tak republikánom zostane minimálne 220 mandátov. V mediálne najsledovanejšom boji o senátorské miesto v New Yorku zvíťazila Hillary Clintonová s prehľadom nad svojím republikánskym protikandidátom Rickom Laziom.

Hádam najväčším paradoxom volieb je, že výrazný rast americkej ekonomiky a s nim súvisiaca prosperita, sa len minimálne odzrkadlili na výsledku volieb.

Zisky demokratov v Kongrese nestačili na jeho ovládnutie, zatiaľ čo Al Goremu sa už vôbec nepodarilo rozmeniť makroekonomické čísla na volebné hlasy. Analytici na to hneď majú viac vysvetlení. Časť kritiky smeruje na adresu viceprezidentovej kampane. Najmä mu zazlievajú, že nedostatočne využil popularitu a charizmu Billa Clintona. Pripúšťajú, že prezidentova aféra s praktikantkou Lewinskou mohla odlákať časť konzervatívnych voličov, ale vzápätí poukazujú, že Clinton sa počas kampane neobjavoval ani v liberálnejších štátoch. Dokonca ani v jeho domovskom štáte Arkansas, kde Gore utrpel nepríjemnú porážku. Za ďalší dôvod prípadného Goreho neúspechu pozorovatelia označujú kandidáta zelených Nadera, ktorý odlákal časť demokratických voličov. A vzhľadom na vyrovnanosť Goreho a Busha Naderove hlasy často vyklonili misku na váhach. Najlepším prípadom je práve Florida, kde kandidát zelených získal takmer 97-tisíc hlasov, zatiaľ čo rozdiel medzi hlavnými kandidátmi sa pohybuje okolo tisícky. Nakoniec tesný výsledok volieb sčasti potvrdil aj to, o čom už dlhší čas hovoria analytici. Výsledok hlasovania vo veľkej miere závisí od finančných prostriedkov vynaložených na kampaň. A tých mal Bush podstatne viac (100:45 mil.USD).

Rastislav Boldocký