Zahmlievanie nikoho nepriláka

Predĺžia obštrukcie transformáciu vodární na marec 2003?

Hoci sme nedávno písali, že v spore medzi rezortmi privatizácie a pôdohospodárstva o spôsob transformácie podnikov vodární a kanalizácií je rozhodnuté, a tento proces by sa mal skončiť v priebehu roku 2001, medzičasom sa situácia skomplikovala. Pri informovaní sme vychádzali z aktuálneho uznesenia vlády SR vydaného 25. októbra 2000, podľa ktorého vláda prerokovala a schválila Koncepciu privatizácie majetku štátu na ďalšie obdobie. Súčasťou tohto materiálu, ktorý predkladalo ministerstvo privatizácie, bola aj transformácia majetku štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Ako sa však dodatočne ukázalo, opäť v tejto otázke nenastala vo vláde dohoda a prevod VaK na obce a mestá z materiálu vyňali. Namiesto návrhu ministerstva privatizácie pripravil rezort pôdohospodárstva „dodatok“ k tomuto materiálu, či akúsi druhú, konkurenčnú alternatívu, o ktorej má v najbližšom období opäť rokovať vláda. Táto patová situácia teda dokazuje, že spory sa ešte neskončili, hoci prevod majetku vodární a kanalizácií na obce a mestá treba urobiť veľmi rýchlo. Vzhľadom na pripravované zmeny je logické, že údržba nedostáva to, čo potrebuje a problémy vznikajú aj pri nových investíciách. Chýba kapitál a zahraniční investori čakajú na vyjasnenie majetkových pomerov a vyriešenie súčasných sporov. Tie sa, mimochodom, ťahajú už siedmy rok! A tak majetok vodární zostáva v správe štátu, hoci za zásobovanie vodou a jej odkanalizovanie sú podľa zákona zodpovedné obce a mestá. Tie však nemajú reálny dosah na narábanie s týmto majetkom. Navyše tento stav nie je dobrou prípravou na september 2002, keď má SR prejsť na európske normy pri zásobovaní pitnou vodou.

Rozpor s vyhlásením

Spomínaný dodatok z dielne ministerstva pôdohospodárstva je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR. V ňom sa hovorí: „Bezodplatným prevodom súčasných vodovodných a kanalizačných systémov obciam a mestám umožníme v plnom rozsahu plniť povinnosť zabezpečovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd.“ Kým návrh ministerstva privatizácie hovorí o skončení prevodu vodárenského majetku na obecné vodárenské spoločnosti v priebehu roku 2001, teda počas funkčného pôsobenia tejto vlády, ministerstvo pôdohospodárstva skončenie procesu predpokladá na konci marca v roku 2003.

Rozpor v zákonoch

Majetkovoprávne vyrovnanie, ako jeden z medzikrokov, navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva posunúť do konca roku 2001 a požaduje naň 645 mil. Sk. Pritom podľa zákona č. 92 o veľkej privatizácii možno privatizovať majetok bez vyrovnania pozemkov s tým, že sú vyrovnané budovy a stavby na nich stojace. Tak to navrhuje ministerstvo privatizácie, a takýto postup celý proces zjednodušuje. Ak by sa mala vyrovnať aj pôda pod týmito pozemkami, tak ako to žiada rezort pôdohospodárstva, bol by to proces na niekoľko, možno desať rokov a privatizáciu vodární by sme neskončili v dohľadnom čase. Podľa zákona č. 92 a nadväzujúcich predpisov potom možno pozemky pod stavbami spomínaného charakteru vyvlastniť vo verejnom záujme. V tom je podstata sporov ministerstiev. Časový tlak dáva za pravdu rezortu privatizácie.

Koľko akcií?

Slovensko je podľa ZMOS v Európe jediná krajina, v ktorej zásobovanie s vodou a odkanalizovanie zabezpečuje štát. „Z dodatku navyše nie je jasné, či bude predmetom prevodu celý majetok štátu, či pôjde o prevod všetkých akcií iba na obce alebo si niektoré akcie ponechá aj štát, prípadne ich predá iným privátnym záujemcom,“ hovorí predseda ZMOS Michal Sýkora, ktorý hodnotí najnovší návrh ministerstva pôdohospodárstva ako veľmi nejasný. Má pravdu. Doteraz sa totiž vždy „hralo o slovíčka“ a návrh rezortu pôdohospodárstva hovorí: „ ... bezodplatne prevedie akcie na všetky obce...“ Koľko akcií?

Nejasné návrhy

Okrem toho vo svojom návrhu na rozdiel od rezortu privatizácie pôdohospodári bližšie nešpecifikujú, o akých 14 nových vodárenských spoločností má ísť, kde budú ich sídla, ako budú členené. Ak by bol návrh schválený v takejto podobe, vytvára sa tým priestor na lobovanie a na základe toho, „kto dá viac“ aj na nerešpektovanie princípu prirodzených vodárenských celkov. Treba si uvedomiť, že ide o majetok vo výške 38 mld. Sk a pritom ide o jedny z posledných privatizovaných štátnych podnikov. To je motív sporov... Od tohto obrovského objemu majetku sa odvíjajú pochybnosti a podozrenia z korupcie, ktoré preťahovanie tohto procesu a jeho zahmlievanie navrhované ministerstvom pôdohospodárstva iba zvyšuje. Nehovoriac už o odďaľovaní potrebných investícií do vodárenských sústav nielen zo strany domácich, ale najmä zahraničných investorov.

Peter Višváder