Vopred dohodnuté divadlo?

Komentuje Peter Višváder

Ako ukázal posledný vývoj v parlamente, sporné body pri zákonoch súvisiacich s návrhom štátneho rozpočtu boli iba fraškou poslancov a strán vládnej koalície. Pôvodne svoje návrhy, ktorými zvyšovali výdavky rozpočtu a jeho deficit o 6,5 mld. Sk v prospech vreciek občanov a podnikateľov, postupne stiahli alebo výrazne z nich zľavili. A tak sa napríklad prémia pri stavebnom sporení zníži tak ako vláda chcela z 30 na 25 %, hoci dôvody, ktoré uvádza, sú irelevantné a nedokázala ich obhájiť vo výboroch. Odvody do Sociálnej poisťovne vzrastú, ústupky v daňových zákonoch pri odpisových limitoch takisto padli, a tak otázne je už iba navrhované zvýšenie odpočítateľnej položky od daňového základu pri dani z príjmov z dielne KDH. Ale aj tak vládne strany dosiahli čo chceli: dostali sa na krátky čas opäť do centra pozornosti. Hovorilo sa o nich v pozitívnom svetle, ich stanoviská sa permanentne objavovali v médiách. Že napokon z ich návrhov prakticky nič nezostalo? Celé toto divadlo, ktoré sa každoročne opakuje, pôsobí dojmom akoby sa odohrávalo podľa vopred dohodnutého scenára, ktorého cieľom je fixovanie pozícií v parlamente, vo vláde a koalíciou politicky dosadzovaných úradov. Schválenie rozpočtu a dosiahnutie „dohody“ je totiž podmienkou udržania koalície, najmä v súčasných napätých vzťahoch. A dva roky predsa ešte za to stoja.

Príjemne, hoci zbytočne sa počúvajú aj slová o dosiahnutej zhode koaličnej rady o prioritách vlády na budúci rok. Dominovať má zvýšenie reálnej mzdy, pokles nezamestnanosti a zvýšenie počtu odovzdaných bytov. Ide však opäť len o propagandu. Čo sme sa už o týchto prioritách napočúvali? Veď tieto body boli prioritami od samého začiatku vládnutia kabinetu premiéra M. Dzurindu. A kam sme sa dostali? Prečo by sa malo neplnenie počtu dokončených bytov, výrazný pokles reálnej mzdy a prudký rast nezamestnanosti zmeniť akurát od budúceho roka? Samo vyhlásenie za priority hrozivý vývoj nezvráti a v rozpočte na to niet dosť impulzov. Napríklad pri reálnej mzde, ktorá sa v prvom polroku 2000 prepadla asi o 6 %, nie je predpoklad na jej rast. Veď spomeňme len nové zvýšenie cien - v podstate všetkého - od januára budúceho roka, pričom výkonnosť ekonomiky má rásť o 3,2 %. Už len z porovnania týchto dvoch čísel, prepadu reálnej mzdy a rastu HDP je jasné, že ak má produktivite predbiehať rast miezd, nie je možné, aby reálna mzda výrazne v budúcom roku vzrástla.