Ekolimity pôdy

Komentuje Vladimír Turanský

Slovenské poľnohospodárstvo je v kríze, lebo mnohé družstvá i súkromní roľníci hospodária na hranici prežitia. V období krízy je aj náš občan, jeho peňaženka a z toho vyplývajúci spôsob stravovania.

„Cítime zodpovednosť za zdravie ľudí a zdravé prostredie. Preto sa zaoberáme ekologickým poľnohospodárstvom,“ vyhlasujú naši poľnohospodári, ktorí nepoužívajú umelé chemické prostriedky, hnojivá, postreky, hormonálne prípravky, farbivá alebo konzervačné látky. Ich produkcia podlieha pomerne prísnej kontrole a zodpovedá medzinárodným štandardom. Vyrábať ekologické potraviny je cesta budúcnosti a ľudstvo v záujme udržania zdravia populácie bude musieť viac akceptovať tieto trendy. V tomto roku je do systému ekologického poľnohospodárstva u nás zapojených 89 subjektov hospodáriacich na 58,5 tisíca hektároch pôdy, čo je asi 2,5 % z jej celkovej výmery. Je to aj tým, že naše potravinárstvo má o takúto výrobu len malý záujem. Prax ukazuje, že aj keby bol, tak bez začiatočnej dotácie nie sú potravinári schopní začať s výrobou. A čo je nemenej dôležité, chýba vhodný obchodný a distribučný systém a navyše, ekopotraviny sú o niečo drahšie ako bežné. Demografický vývoj ľudstva veľa nádejí na takýto systém hospodárenia nedáva. Do polovice budúceho storočia sa má počet obyvateľov Zeme zdvojnásobiť, a to si vyžiada zvýšenú výrobu potravín. Takže sa zdá, že cesta je len v intenzifikácii poľnohospodárstva, čo sa neraz robí v rozpore so zásadami ekologického hospodárenia. Sprievodnými znakmi súťaže, kto vyrobí viac a lacnejšie, sú však aj problémy, ktoré teraz otriasajú pôdohospodárstvom na Západe. A práve dodržiavaním uvedených zásad sa tomu dá zabrániť. Limitujúcim faktorom je však stále aj objem našich peňaženiek.