Stres zo stresu

Vo fyzike pojem stres označuje tlak spôsobujúci deformáciu telesa, vo fyziológii nepriaznivé klimatické podmienky, v biológii ohrozenie integrity organizmu. Zjednodušene však je spájaný s hektickým štýlom života. Vnímame ho ako situáciu, ktorú sprevádza úzkosť a nepríjemné napätie. Je čoraz viac a viac každodenným spoločníkom dnešného podnikateľa, manažéra. V seriáli dnes pokračujeme na tému: Stres

Definícia stresu sa vlastne stále hľadá - už preto, že rovnaká záťaž, teda rovnaká miera stresu nie je vnímaná rôznymi ľuďmi rovnako. V poslednom čase sa zdôrazňuje, že dôležitejšie než existencia objektívnych stresorov (stresor = okolnosť ovplyvňujúca chod organizmu) je miera ich vnímania konkrétnym človekom. Pritom záťažou (stresom) nie je iba zvýšenie požiadaviek na človeka, ale naopak aj nedostatok činností a podnetov. Dôležitá je teda optimálna rovnováha medzi požiadavkami a možnosťami konkrétnej osoby. O strese dnes hovorí azda každý ako o svojom každodennom sprievodcovi svojho života. Stresu sa dáva za vinu kdečo - od zlej nálady, chvíľkového zlyhania až po infarkt. Málokto však naozaj vie, čo si pod pojmom stres predstaviť.

Je známe, že sa stres významne podieľa na vzniku a priebehu všetkých telesných (somatických) chorôb. Dlho sa napríklad tradovalo, že infarkt myokardu je „choroba manažérov a podnikateľov“, teda ľudí duševne pracujúcich. Tento názor je však už prekonaný a posledné výskumy vravia, že výskyt infarktu je takmer identický aj v skupine osôb pracujúcich fyzicky.

Odborníci upozorňujú, že škodlivá je predovšetkým kombinácia vysokých pracovných požiadaviek a malá možnosť ovplyvňovania súvislostí vlastného výkonu a nedostatočná komunikácia so spolupracovníkmi.

Pracovné preťaženie nie je, pravda, jediným zdrojom stresu, naopak niekedy hrajú významnejšiu úlohu medziľudské vzťahy. Príčinou stresu môže byť aj príliš veľa informácií, ktoré človek nie je schopný spracovať, a aj napriek tomu sa musí správne rozhodnúť. Psychológovia používajú pojem stres na druhú, t. j. stres zo stresu. Ide o to, že človek prežíva úzkosť a napätie prameniace z celkovej situácie a okrem toho ešte úzkosť, že pociťuje stres.

Zdrojom stresu sa môžu stať rôzne dlhodobé problémy, ale aj jednorazové situácie. Je evidentné, že záťažové situácie majú rôzny charakter - od najzávažnejších k menej stresujúcim. Odborníci radia, že je dôležité uvedomiť si, že náš celkový stav ovplyvňujú aj tzv. mikrostresory, ktoré vnímame všetci ako rôzne denné nepríjemnosti. Ich účinky sa kumulujú a môžu viesť až k rozvinutej depresii. Samozrejme, že najlepším riešením ako stres zvládať, je vyhnúť sa mu... To je však takmer nemožné. Stresové situácie zvládajú rôzni ľudia rôzne a každý používa svoju stratégiu boja so stresom.

Možné riešenia sa ponúkajú najmä dve: zníženie záťaže a hľadanie zdrojov v sebe samom. Zmena záťaže predpokladá určité povinnosti ubrať, viac spolupracovať s partnermi, spolupracovníkmi. Nájdenie nových zdrojov vlastnej sily by malo preniesť zvýšenie schopnosti obrany. Po prvé je dobré zbaviť sa predstavy, že ťažkú situáciu vyrieši nejaký zázračný liek a pokúsiť sa sám odhadnúť, na čo v situácii, v ktorej sa nachádzam, stačím sám. Pokúsiť sa posilniť schopnosť boja s ťažkosťami je predpoklad, o ktorého sa odvíjajú ďalšie možnosti zvládnutia stresu.

Rozhodne by ste nemali riešením stresu poveriť alkohol alebo cigarety, o drogách ani nehovoriac. Mnoho ľudí sa snaží stres „prejesť“, bohužiaľ, väčšinou s využitím energeticky výdatných potravín, napr. čokolády alebo potravín bohatých na tuky. Tieto riešenia stresu iba uzatvárajú bludný kruh, keď sa k už existujúcim problémom pridáva napr. ešte stres z obezity sprevádzaný nízkym sebahodnotením...

Existuje mnoho rôznych metód na zvládnutie stresu. Sebaovládanie je zlepšenie schopností ovládnuť vlastné myslenie, cítenie a následne správanie. Prostriedkom môže byť meditácia, nácvik protistresovej dychovej reakcie, akékoľvek telesné cvičenie. Pre niekoho je užitočné využitie metódy tzv. viedo-feed-back, t. j. názorné uvedomenie si toho, ako nás vníma okolie. Niektorým zasa pomáha nácvik asertivity, iným nácvik zvládania zlosti, agresivity. Sebaovládanie, pod ktorým si väčšina ľudí predstavuje nútenie do určitej činnosti, zahŕňa naopak dôležitú schopnosť povedať: dosť, končím! Dôležitou súčasťou prevencie stresu je, samozrejme, uvedomiť si zmysel svojej existencie.

Bez veľkej náročnosti na čas a energiu možno zlepšiť životosprávu. Zabezpečiť dostatočný prívod vitamínov a minerálov v strave znamená významne zvýšiť podiel čerstvého ovocia, zeleniny, celozrnného pečiva prípadne sójových výrobkov. Dávka vitamínu C pri vyššej psychickej záťaži by mala byť minimálne 200 mg/deň, teda trojnásobná oproti dávke odporúčanej bežne. Pri strese hrajú dôležitú úlohu aj vitamíny skupiny B a z minerálov magnézium.