Vidieť neviditeľné

„Za posledných pätnásť rokov prešlo zobrazovanie revolúciou, aká nemá obdobu,“ vyhlásil vedecký pracovník francúzskej Vysokej školy technickej Jean-Francois Colonna. Pravda, verejnosť si to zrejme uvedomuje iba pri zvláštnych efektoch vo filme...

Všetky odvetvia vedy boli však počítačovou technikou prevratne zasiahnuté – od pátrania po najvzdialenejších galaxiách až po tajomstvo atómu. Neuplynie azda ani mesiac, aby sa vedcom najrôznejších zameraní neodhalili ďalšie nekonečne vzdialené a nekonečne malé veci.

Vedecké zobrazenie sa neuspokojuje iba s reprodukovaním skutočnosti. Ono ho súčasne simuluje. Počítače túto skutočnosť vytvárajú pomocou matematických modelov. Tak napríklad inžinieri firmy, vyrábajúcej pneumatiky, môžu študovať jav brzdenia bez použitia gumy. Počítačové programy ukážu, ako sa správajú virtuálne pneumatiky na rôznom povrchu vozovky.

„Virtuálne experimentovanie doplnené skutočným experimentovaním spočíva nie v pokusoch v skutočnej veľkosti, čo je drahé alebo i nemožné, ale na matematickom modeli prostredníctvom syntetického obrazu,“ vysvetľuje Colonna.

Simulácia nielen reprodukuje prírodné javy už existujúcich predmetov, ale pretvára ich na nové. Takto chemické počítačové programy „uplietajú“ pre farmaceutický priemysel nové molekuly na mieru. Vedci krížia atómy uhlíka, kyslíka a vodíka a vytvárajú tak úplne nové hmoty, ktoré možno budú zajtra všeliekom pre naše problémy.

Počítač vie aj stelesniť abstraktné veci. Syntetický obraz dokáže, že aj chaos má svoju tvár, nepochybne virtuálnu, umožňujúcu však matematikom, aby ho lepšie pochopili. Albert Einstein by tento vizuálny spôsob abstraktného myslenia isto uvítal – odporúčal totiž myslenie obrazom a nie slovami.

Vedecké zobrazovanie zaznamenalo v poslednom čase taký vývoj, že sa dnes teší aj záujmu verejnosti. Bez satelitného animovania slávneho azorského anticyklónu by už nemohla exitovať meteorologická predpoveď hodná tohto mena.

Na lekárskom poli urobili prístroje ako mikroskop používajúci infračervené lúče a tomograf naše telo celkom priehľadným, a teda aj oveľa viac poznateľným. Identifikácia nádoru farebným obrazom pomáha niektorým pacientom, aby mohli lepšie odolávať svojej chorobe. Sonografia získala nepochybne neobyčajne veľký vplyv na naše vnímanie. Odhaľuje kontinuitu medzi prenatálnym a postnatálnym životom. Keď rodičia uvidia svoje dieťa ešte v matkinom tele, ťažko ho môžu neuznať ešte pred narodením ako člena rodiny.

Vedecké zobrazenie však týmto ešte nedosiahlo svoje hranice. Existuje ešte obrovské množstvo takmer zázračného prenikania do tajomstva minulosti – napríklad veľkého tresku. Ďalšou úlohou je vidieť čoraz rýchlejšie – zachytiť okamih. Že to nie je možné? Už áno, pretože vedci zostrojili laser na fotografovanie molekúl pri ich najprchavejších „reakciách“. Tento zlomok času si môžeme predstaviť, keď vydelíme sekundu miliónom miliárd...

Veda je dnes „vybavenᓠvskutku fantastickými prostriedkami, ktorými dokáže pozorovať svet. Mnohé pôsobia prevratne na naše chápanie reality a niekedy aj otriasajú našimi istotami.

(mb)