Obete sto bohov

Celé mohutné schodište vedúce k dvom svätyniam Veľkého chrámu v Tenochtitlane, dávnej aztéckej metropole, pokrývala zaschnutá ľudská krv. Španielski dobyvatelia, ktorí sem prišli v 16. storočí boli zdesení, keď zistili, čo sa tu muselo odohrávať a ich dobové záznamy nešetria morbídnymi podrobnosťami. Autor jedného z nich napríklad tvrdí, že neďaleko chrámu narátal okolo sto tisíc ľudských lebiek. V okolí spánku boli prevŕtané, a takto sa vraj navliekali na obrie obetné tyče. Koľko je na týchto správach pravdy?

Odpovedať sa pokúsili nedávno autori vedeckého spisu Obetné rituály v Strednej Amerike. Podľa E. C. Mocterzuna, ktorý riadil archeologické práce v oblasti Veľkého chrámu v Tenochtitlane, Španieli vo svojich správach neklamali. Priestranstvo okolo hlavnej aztéckej svätyne bývalo skutočne dejiskom obradov na uctievanie božstiev. Tých mali Aztéci viac ako sto.

Medzi archeologickými nálezmi potvrdzujúcimi obetovanie ľudí, neboli žiadne úplné kostry, iba lebky. A skutočne každá má prevŕtané otvory v oboch spánkoch. Najnovšie výskumy dokazujú, že v tejto časti sveta ľudia slúžili ako obete bohom už pred siedmimi tisícročiami. Kult „trofejných“ hláv je v tejto oblasti doložený už z obdobia okolo roku 1000 pred naším letopočtom a pri vykopávkach sa našli nože, ktoré sa používali pri obetných rituáloch. Kardiológ Francis Robicsek porovnával objavené predmety s dnešnými chirurgickými nástrojmi a na tomto základe opísal štyri možné postupy, ako bolo obetiam vyberané srdce.

(mb)