Predaj hmotného majetku a DPH

Prijatie a uskutočnenie zdaniteľného plnenia n Odpočet

Zakúpili sme v roku 1995 osobný počítač, daň z pridanej hodnoty na vstupe sme uplatnili v sume 7215 Sk. Po odpísaní vstupnej ceny počítača sme počítač predali za 12320 Sk, daň z pridanej hodnoty na výstupe bola 230 Sk. Musí sa rozdiel medzi uplatnenou daňou z pridanej hodnoty na vstupe a výstupe odviesť daňovému úradu alebo stačí odviesť daň na výstupe z predaja počítača?

- Podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zdaniteľným plnením okrem iného dodanie tovaru, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva k tovaru [§ 2 ods. 1 písm. a)], pričom tovarom sa okrem iného rozumie každá hnuteľná vec [§ 2 ods. 5 písm. a)]. Teda z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty aj predaný hmotný majetok podniku, prípadne iný predmet postupnej spotreby, ktorý neplní kritériá na zaradenie do hmotného majetku (drobný inventár) sa považuje za dodanie tovaru, za uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Ak je predávajúci platiteľom dane z pridanej hodnoty, je povinný vystaviť daňový doklad, plnenie zdaniť a daň odviesť do štátneho rozpočtu. Ak pri obstaraní takéhoto predmetu uplatnil nárok na odpočet, konal v súlade s § 20 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože predmet obstaral na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti, výsledky ktorej pri realizácii zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, prijal teda od iného zdaniteľné plnenie s cieľom uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení.

Zákon o dani z pridanej hodnoty neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by pri predaji predmetov, ktoré sa využívali na podnikanie, musel platiteľ odviesť rozdiel medzi daňou na výstupe a uplatneným odpočtom dane na vstupe. Ak by aj predmet používal len krátky čas alebo ho predal hneď po obstaraní, išlo by o normálne prijatie zdaniteľného plnenia s nárokom na odpočet dane na vstupe a o následné uskutočnenie zdaniteľného plnenia s povinnosťou odviesť daň na výstupe.

V konkrétnom prípade podnikateľa zrejme mýli ustanovenie § 20 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ, ktorému bol odcudzený (rozumej ukradnutý) tovar, pri ktorom si uplatnil nárok na odpočet dane, je povinný odviesť daň vo výške uplatneného nároku na odpočet dane. Zákon používa okrem toho slovo „scudziť“ v zmysle „predať“ napr. v § 20 ods. 9 kde stanoví, že ak platiteľ scudzí (rozumej predá) osobný automobil, pri kúpe ktorého neuplatnil nárok na odpočet, daň sa neuplatňuje. Zámena týchto dvoch pomerne nezvyčajných slov môže viesť k nesprávnej interpretácii zákona.