Prvoradá aj kvalita aproximácie

Zatiaľ sa nedá povedať, že je ekonomika konkurencieschopná

V roku 2003, ktorý odhaduje únia za termín pripravenosti prijať kandidátov, by podľa hlavného vyjednávača SR v EÚ Jána Figeľa malo byť pripravené aj naše hospodárstvo aspoň tak v základoch. Na nedávnom Hospodárskom klube, ktorého bol hosťom, sme sa ho preto opýtali aj na možnosti dodatočných podmienok pre SR, ktoré by únia mohla predložiť.

Posledná správa EK bola voči Slovensku pozitívnejšia v porovnaní so susedmi. Dokonca SR oveľa rýchlejšie uzatvára aj jednotlivé kapitoly. Nie je to však na úkor kvality aproximačného procesu?

- Rýchlosť nesmie byť dôležitejšia ako kvalita. Oboje sú parametre, ktoré potrebujeme sledovať pri približovaní sa k EÚ. Zároveň však, ak chceme dobehnúť aspoň vyšehradský priestor, potrebujeme zameškané roky nejako stlačiť. Našou výhodou v nevýhode je to, že môžeme proces začatý od roku 1998 vnímať v detailoch cez konzultácie a spolupráce s našimi susedmi. To nám umožňuje korigovať hľadiská alebo hľadať riešenia, ktoré proces Slovenska neoslabia. Substantívne rokovania sú ešte aj tak len pred nami. Už teraz sme otvorili dve kapitoly, kde žiadame prechodné obdobia. Za švédskeho predsedníctva prídu na rad ďalšie, kde budeme hľadať kompromisy alebo konsenzus medzi 15 štátmi a Slovenskom. Nemyslím si, že by nám dali dramaticky odlišné podmienky ako doteraz dali susedom. Ak však budeme prípravou porovnateľní v čase a v priestore, potom získame šancu začleniť sa v relatívne dohľadnom čase do spoločenstva a podľa možností spolu so susedmi. Ale opakujem, kvalita je rozhodujúca, a ak na Slovensku nebude dostatok progresu vo všetkých oblastiach, tak sa nedá ani úspešne dynamicky rokovať.

Aké by boli plusy a mínusy zachovania V4 po vstupe jej členov do únie?

- V EÚ neexistujú nejaké definované bloky, avšak predsa aj tam sú isté formy spolupráce - napr. v škandinávskych krajinách či v Beneluxe. Vznikajú však aj ad hoc aliancie na rôzne témy, napr. poľnohospodárstvo. Máme regionálne zoskupenia alebo aliancie vyjadrujúce postoje menších voči väčším. Taká bude aj budúcnosť, dokonca o to pestrejšia, o čo viac štátov bude v únii. Vyšehradská myšlienka má podľa mňa priestor aj po rozšírení únie, môže prežiť aj integráciu v tom zmysle, že aj tam bude každý pestovať svoju identitu. Veď ak tu platí, že odstraňujeme hranice, zachováme väzby colnej únie a posilňujeme ich na jednotný trh, ak budeme budovať Schengen spolu, tak je to dôkaz toho, že môžeme byť spolu príspevkom pre zjednotenú Európu.

Je zrejmé, že do EÚ vstúpime až keď sa reformuje ona sama. Vízie únie do budúcnosti sú však navzájom odlišné...

- Áno, tieto vízie sú skutočne na dlhšie časy, J. Fischer napr. hovorí po 10 rokoch. Mám výhrady voči viacerým z tých myšlienok, ktoré odzneli, avšak sú len námetom do diskusií. V Nice sa na budúci týždeň musí rozhodnúť to, čo sa nerozhodlo v Amsterdame, teda, čo je nateraz otvorené. Rovnako by sa však mal aj vytvoriť priestor pre väčšiu flexibilitu vo vnútri únie, v ktorej už bude dvakrát toľko členov, teda aj viac záujmov. Preto by sa v Nice mali úspešne zavŕšiť reformy tak, aby únia bola na rozšírenie pripravená, aby bola efektívnejšia, ale hlavne, aby nezostalo nič, z čoho by sa mohla stať dodatočná podmienka pre rozširovanie. Ako napríklad ďalšia medzivládna konferencia ako podmienka na prijatie terajších kandidátov.

Bude v roku 2003, ktorý odhaduje únia za termín pripravenosti prijať kandidátov, pripravené aj naše hospodárstvo?

- Aspoň tak v základoch a v princípe by malo byť pripravené aj hospodárstvo, resp. legislatíva, inštitúcie a ľudské zdroje. Najmä inštitúcie, ktoré majú fungovať na princípe európskeho práva, by mali byť schopné ho realizovať na Slovensku tak, aby sa dalo povedať, že Slovensko je kompatibilné a naša ekonomika je konkurencieschopná a je schopná čeliť tlakom zo strany EÚ. Zatiaľ sa to povedať nedá, aj keď sa to dá už predvídať, ak si zachováme vnútornú stabilitu. Po druhé, ak zvládneme realizáciu národného programu pre prijatie acquis communitaire do konca roku 2002. Toto všetko sú predpoklady, ktoré sa dajú naplniť pri dobrej konsenzuálnej politickej a spoločenskej vôli, pri sústredení sa na priority. Pretože aj tak potrebujeme budovať trhové prostredie so sociálnou a ekologickou zodpovednosťou, aj tak potrebujeme efektívnejšiu justíciu a vytváranie regionálneho rozvoja. Zvláda sa to ľahšie, ak sa využijú ponúkané európske prostriedky.

Slávka Blazseková