Voličský dopyt po Netanjahuovi

Palestínčania odmietli Barakovu dočasnú dohodu

Jeruzalem/Gaza (TASR/Hd) - Dva roky takmer presne na deň po tom, ako bývalý izraelský predseda vlády Benjamin Netanjahu musel súhlasiť s predčasnými voľbami, aj terajší izraelský premiér Ehud Barak bol v utorok donútený k rovnakému rozhodnutiu, uviedol francúzsky denník Le Monde. Pred nepriateľsky naladeným Knesetom Barak priznal, že nemá inú možnosť, len zorganizovať predčasné voľby. Nové voľby by sa mali konať v máji 2001. Barak po triumfálnom víťazstve vo voľbách, v ktorých získal 56 % hlasov, vytvoril vládu v júli 1999. Dnes premiérovi Barakovi z dôvery už prakticky nič neostáva. Baraka opustili protivníci rokovaní v Camp Davide, ako aj sklamaní stúpenci mierových rokovaní s Palestínčanmi, stratil aj dôveru arabských poslancov, ktorí ho ešte donedávna podporovali. Izrael prechádza jednou z najvážnejších kríz svojej histórie. Barakovi ostáva niekoľko mesiacov, aby dosiahol mierovú dohodu s Palestínčanmi - to je jeho posledná a dôležitá karta - a aby sa tak mohol postaviť pred voličov. Palestínsky minister informácií Jásir Abíd Rabbú na okraj najnovšieho vývoja v Izraeli povedal, že dôležitá nie je izraelská vláda, ale „aby sa zmenila izraelská politika“.

Izrael sa dostáva do novej predvolebnej kampane. Z pravicového krídla politického spektra by sa mohol do vlády vrátiť bývalý premiér Benjamin Netanjahu. Prieskumy verejnej mienky ho v týchto dňoch dávajú za víťaza volieb a má o 14 % viac podpory ako Barak. Netanjahu sa k udalostiam ešte nevyjadril, jeho blízke okolie ho však vyzýva, aby sa pustil do predvolebného boja skôr, ako by predseda Likudu Ariel Šaron získal v strane podporu na funkciu premiéra. Keby sa parlamentné voľby konali teraz, utrpel by Barak jasnú porážku od expremiéra Netanjahua. Za neho by hlasovalo 51 % oprávnených voličov, zatiaľ čo Baraka by podporilo len asi 37 % Izraelčanov.

Ehud Barak včera v rámci eventuálnej „dočasnej dohody“ navrhol prepustenie dodatočných 10 % územia Predjordánska pod správu palestínskych úradov tak, aby sa zabezpečila kontinuita Palestínčanmi spravovaných území, „ktoré by sa mohli uznať za palestínsky štát". Palestínčania zatiaľ vždy odmietli akúkoľvek dočasnú dohodu a trvali na konečnej dohode o vytvorení samostatného palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom. Aj včera, Palestínčania odmietli mierový plán navrhovaný Barakom. Mierová dohoda s Izraelčanmi by totiž podľa poradcu palestínskeho predáka Jásira Arafata mala zahŕňať všetky chúlostivé položky vrátane Jeruzalema a problematiky palestínskych utečencov.