Kto kontroluje zdravotníctvo?

NKÚ poukazuje na nehospodárne odčerpávanie financií

Napriek zlej finančnej situácii v zdravotníctve sa objavujú správy o nákupoch drahej nemocničnej techniky, ktorá nebola - tak, ako ju pôvodne z rezortného ministerstva povolili - zo sponzorských peňazí.Podivuhodné je, že takýto postup riaditeľov vlastne nemožno podľa našej legislatívy ani výraznejšie postihnúť. Už len z tohto paradoxu nadobudne nezainteresovaný a triezvo uvažujúci človek dojem, že celý rezort potrebuje dôslednú kontrolu. Sem-tam sa síce prevalí nejaký ekonomický škandál, prípadne niektoré upozornenie opozičných poslancov v tejto oblasti padne na úrodnú pôdu, ale inak sa akoby nič nedialo. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojej správe k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 poukazuje na pretrvávanie nedostatkov v hospodárení a vo financovaní zdravotných poisťovní a najmä na nedostatočnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a majetkom verejnoprávnych inštitúcií zo strany oprávnených kontrolných orgánov. Výška neuhradených faktúr k 30. júnu v rozpočtových organizáciách predstavovala 20,3 mil. Sk a v príspevkových takmer 12,7 mld. Sk. Kontrolami zistili, že v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva bolo k 1. júlu 230 organizácií, z toho 69 rozpočtových a 161 príspevkových. Tie totiž majú v správe aj majetok štátu (nehnuteľnosti), ktorý neslúži na plnenie ich hlavnej činnosti, pričom prostriedky z odpredaja takéhoto majetku by mohli byť použité na zlepšenie technického stavu ostatného majetku, nákup nového, prípadne na zníženie rozostavanosti stavieb. Odpredaj sa týka tých objektov, na dostavanie ktorých nemá ministerstvo zdravotníctva dostatok kapitálových výdavkov a ťahanie času znehodnocuje aj to, čo bolo postavené. Zdravotnícki pracovníci, najmä lekári, podľa správy NKÚ často vykonávajú súkromnú prax, ktorá je previazaná s predmetom činnosti ich zamestnávateľa, u ktorého majú riadny pracovný pomer. Striktnou legislatívou je podľa NKÚ treba zabezpečiť, aby takto nepostupovali a nedochádzalo k tomu, že príjmy z poskytnutej zdravotnej starostlivosti takýmito lekármi budú prevádzané na súkromné účty. Takto získané peniaze by organizácie mali použiť na zvýšenie platov zamestnancov.

Zdravotnícke zariadenia dlhodobo vykazujú straty, pričom ich manažment neprijíma účinné opatrenia na ich zníženie, a už vôbec na prípadné odstránenie. Napríklad nemocnica prenajímala nehnuteľný majetok za cenu, ktorá nepokrývala ani odpisy stavby, čím prehlbovala stratu organizácie. Prípadne objednávala služby, ktorých zabezpečenie vlastnými pracovníkmi by bolo úspornejšie. Ako vidno, s rezortom zdravotníctva možno spojiť nielen prívlastok chudobný, ale aj na hospodárenie neschopný.

Ľudmila Koníková