Môžem sa spoľahnúť len na seba

Bez lacných úverov a liberalizácie sa nepohneme z miesta

„Likvidovaním dovoznej prirážky budeme síce schopnejší konkurovať, ale nie až natoľko, aby to výraznejšie ovplyvnilo ekonomiku firmy. Tú by pozitívnejšie ovplyvnili iné kroky vlády. V prvom rade dostupnosť lacných úverov a liberalizácia trhu i smerom na východ. Neprispieva k tomu ani vízová politika, ktorá nám viac poškodila, ako pomohla,“ hodnotí situáciu riaditeľ spoločnosti Lukro Ing. Vladimír Komorech. Firma so sídlom V Novom Meste nad Váhom vznikla v roku 1992 so zameraním na predaj výpočtovej techniky. Postupne sa transformovala na inžiniersko-obchodnú a svoj záujem sústredila na vývoj, výrobu a dodávky špeciálnych technológií v oblasti sušiarenstva do potravinárskeho priemyslu, poľnohospodárstva a pre chemický priemysel. Má vybudovanú vlastnú konštrukčno-projekčnú kanceláriu, v ktorej veľa výrobkov vyvíja podľa špeciálnych zákaziek na mieru objednávateľa. „Každý rok máme postavený vlastný vývojový program, ktorý postupne napĺňame, čím môžeme

trhu ponúknuť

vždy inovované technológie,“ konštatuje riaditeľ. Navyše, podľa jeho názoru je oblasť strojárstva na Slovensku v útlme a zánikom či likvidáciou mnohých veľkých strojárskych gigantov začínajú chýbať na trhu mnohé komodity a produkty, ktoré môžu menšie firmy dodávateľsky

Na začiatku podnikania zamestnával osem ľudí, v súčasnosti firmu tvorí 22 pracovníkov, ich počet je regulovaný množstvom objednávok, má však z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Reálna perspektíva vývoja firmy a vývojovo-výrobné kapacity umožňujú zamestnať až 50 zamestnancov. Celý zisk doteraz bol použitý na ďalšie budovanie a investovanie do firmy, keďže s podnikaním začal bez privatizácie a cudzích finančných zdrojov. „Malé firmy, ktoré neinvestujú do ďalšieho rozvoja, postupne stratia silu a vypadnú z trhu, pretože strácajú možnosť realizovať špecifické objednávky a dodávať väčšie celky. Je to slabina malých obchodných a sprostredkovateľských spoločností. Dnes sú požiadavky obchodu prioritne kladené na splnenie záväzku v trvalom, stabilnom a dlhodobom obchode. Preto som všetko vložil do rozvoja našej spoločnosti.“

Druhá oblasť je dodávka náhradných dielcov a komponentov pre transportné stroje, ktoré v 100-percentnom objeme putujú na

východné trhy.

Hoci na Slovensku pôsobí viacero firiem, ktoré sa touto oblasťou strojárskej výroby a obchodu zaoberajú, špecifiká východných trhov sú často veľmi náročné a nevedia sa presadiť. Práve preto v týchto krajinách pôsobia predovšetkým maďarské, poľské a české spoločnosti, ktoré využili s aktívnou podporou štátu voľné kapacity veľkého trhu. „Na Slovensku sa v poslednom období výrazne zvýšila byrokracia na úradoch, ktorá blokuje a komplikuje podnikanie. Stále sa v médiách hovorí o nevymožiteľnosti práva, ale v tomto smere sa nič nerobí. Mám na stole súdne spory s neplatičmi, ktoré doslova vážia niekoľko kilogramov, ťahajú sa 3 - 5 rokov, mňa stoja veľa času a ich výsledný efekt je nulový. Je to syndróm, ktorý blokuje rozvojové aktivity mnohých podnikateľov. Jednoducho, svoje peniaze nemáme šancu získať späť. Bolo obdobie, keď sme mali 40 % zo zisku v nedobytných pohľadávkach. Naše súdy a exekučné úrady sú jednoducho nefunkčné.“

Prečo sa firme Lukro teda aj v zlej ekonomickej situácii darí pomaly napredovať? „Pracujem desať hodín denne a uvedomujem si, že nemôžeme byť všetci nezamestnaní. A hoci tu, na Slovensku nemáme zo strany štátu podporu, pretože zákony a legislatíva, ktoré platia, sú zlé a slabé, a, žiaľ, takí sú aj ľudia, ktorí zákony robia. Na vlastné riziko a za vlastné peniaze robíme dobrý imidž krajine v zahraničí. Nečerpám úvery, pretože

úrokové miery

sú nezmyselné, a opäť je to štát, ktorý podnikateľom ani v tomto smere nevychádza v ústrety. S bankami sa nedá rozumne komunikovať. Pri krátkodobých obchodoch potrebujem financie hneď, kým však vybavím všetky požadované papiere, prejdú aj dva-tri mesiace a obchod je už dávno preč. Spolieham sa teda len na seba. Sme poučení z minulosti, viac sa dnes orientujeme na zahraničné trhy, čo predstavuje 70 % dodávok, iba 30 % je určený na domáci trh, kde robíme čiastkové zákazky, pretože na väčšie objemy sa slovenské potravinárske spoločnosti boja brať úvery a vlastné zdroje im chýbajú. Zahraniční obchodní partneri nám poskytujú väčšiu ekonomickú stabilitu.“

Zora Petrášová