Hospodársky denník
USD48,823 Sk
EUR43,33 Sk
CHF28,657 Sk
CZK1,243 Sk
  Pondelok  11.Decembra 2000

Kto uživí planétu?

Vedci bubnujú na poplach – každých desať sekúnd sa narodí 30 ľudí, každý deň štvrť milióna a ročne pribudne na svete 90 miliónov ľudí. Podľa súčasných prepočtov má byť v roku 2015 na zemi sedem miliárd ľudí, v polovici budúceho storočia už o dve miliardy viac. A tak dnes práve vedci hľadajú odpoveď na otázku: Ako uživiť takéto množstvo ľudí.

Hladomory a kríza preľudnenia hrozili planéte už v 70. rokoch tohto storočia. Práve vtedy sa krivka pôrodnosti vydala na strmú cestu hore. Zachránila nás tzv. zelená revolúcia. Vo vedeckovýskumných centrách v Mexiku a na Filipínach vyšľachtili tímy vedcov nové vysoko výnosné odrody kukurice, pšenice a ryže. Do boja proti škodcom nasadili poľnohospodári účinnejšie a špecializovanejšie druhy pesticídov. Hektárové výnosy o viac ako polovicu vzrástli. Tropickú Afriku zelená revolúcia obišla. Čo však vedci ponúknu teraz?

Hranaté paradajky, ktoré možno naukladať do plechovky, zemiaky odolné proti plesniam a pásavke, obilniny schopné vydať o dvadsať percent úrody viac ako tie, ktoré sa pestovali pred niekoľkými rokmi. To je niekoľko výsledkov, ktorými sa vedci v poslednom období prezentovali. Klasické kríženie odrôd robené podľa zákonov objavených Mendelom pri pokusoch s hrachom šľachtitelia neopúšťajú. Stále častejšie sa však vedci „ponárajú“ do genetickej výbavy rastlín.

Zlatými mikroprojektilmi s náložou DNA nastreľujú vedci do rastliny nové gény z baktérie, zo živočícha alebo z inej, ale nepríbuznej rastliny. V súčasnosti je vo svete uznaných okolo 50 tzv. transgenných odrôd. Obsahujú najmä gény pre odolnosť proti herbicídom, chorobám a škodcom. Tým, že súčasné transgény zlepšujú zdravotný stav odrôd, zvyšuje sa sprostredkovane výnos v priemere o desať percent. Vedci však dôrazne tvrdia, že klonované stádo zdatných dojníc je utópiou.

Podľa prognóz demografov sa v rozvojových krajinách dedina vyľudňuje a do roku 2025 má štvornásobne vzrásť počet obyvateľov v mestách. V juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a Afrike nastáva zmena v jedálnom lístku. Namiesto tradičných pokrmov dávajú ľudia stále viac prednosť bielemu pečivu, červeným mäsám, údeninám, hamburgerom, hot dogom a ďalším pokrmom „euro-americkej“ kuchyne.

Mäso si pritom v budúcnosti dožičia iba ľudia s vyššími príjmami. Rezeň sa totiž stane mimoriadne luxusným jedlom. Dôvod je prostý. Podľa amerických štatistík je na vykŕmenie stodvadsaťkilogramového prasaťa potrebné približne 300 kilogramov kukurice a 50 kilogramov sójových bôbov. Mäso z takéhoto prasaťa by jednému človeku postačilo asi na 49 dní. Pokiaľ by si človek pripravil k jedlu rovnaké množstvo kukurice a sójových bôbov, mohol by mať dostatočný prísun potravy na viac ako 500 dní.

Najväčšie problémy s nasýtením obyvateľov očakávajú odborníci v Afrike. Zelená revolúcia spojená s novými odrodami, umelými hnojivami a poľnohospodárskou technikou sa tomuto kontinentu vyhla. Nové poznatky sa uplatňujú skôr v arabských krajinách. Supermoderné kravíny s klimatizáciou a perfektným servisom pribúdajú napr. v Maroku a Tunisku, tradične dobrú poľnohospodársku úroveň má Egypt a Izrael.

Rastliny vylepšované zásahmi šľachtiteľov i genetikov a zvieratá s predponou turbo- by mali uživiť približne deväť miliárd ľudí. K tomuto číslu sa má ľudstvo podľa demografov dostať v polovici budúceho storočia. Pýtať sa, čo bude potom, je v súčasnosti predčasné – pripomínajú vedci. Za päťdesiat rokov podľa ich názoru pribudne toľko vedeckých poznatkov, že si dnes ťažko dokážeme predstaviť, čo vedci ponúknu na prežitie rastúcej populácie.

Pšenicu a ďalšie kultúrne plodiny možno pestovať aj v umelom prostredí. Napríklad japonská firma TS Farm bežne dodáva komory s rozlohou až 650 štvorcových metrov, v ktorých sa reguluje osvetlenie, teplota a vlhkosť vzduchu podľa potrieb rastlín. Pokiaľ by sa podobným spôsobom pestovalo v niekoľkoposchodových budovách obilie, je možné dosiahnuť obrovské zvýšenie produkcie. Napríklad „továreň“ postavená na päťhektárovom pozemku, ktorá by mala 30 poschodí a 600 komôr a rozmery 100x20 metrov, by za rok vyprodukovala asi 22 000 ton obilia. Pri pestovaní klasickým spôsobom je pre takéto množstvo potrebných asi 44 kilometrov štvorcových polí.

Pri pestovaní krmiva (napríklad jačmeňa) vedci tvrdia, že nepretržitým osvetlím možno dosiahnuť za tri až štyri dni zber 15 - 18 cm vysokých rastlín. Podobná fabrika by potom produkovala 80- až 90-tisíc ton zeleného krmiva za rok a nahradila by asi 170 štvorcových kilometrov pastvín.

Lákavá predstava má však jednu dôležitú podmienku. Fabrika na krmoviny by musela mať trvalý príkon asi 6 MW elektrickej energie. Tento energetický „oriešok“ by mohlo rozlúsknuť osadenie uvoľnených polí a lúk stromami. Drevo totiž možno použiť ako palivo alebo surovinu na výrobu tekutých a plynných palív. Vo Švédsku už preto pestujú na desaťtisícoch štvorcových kilometrov tzv. energetické lesy z vŕb a topoľov. Pálením dreva sa síce zvyšuje obsah oxidu uhličitého v ovzduší, ale lesy ho pri fotosyntéze opäť spotrebujú.

Určitým, ale prekonateľným problémom je pritom časový odstup medzi začatím výroby plodín v poschodiach a začiatkom výnosov z nových lesov. Zatiaľ však - azda už v priebehu dvoch či troch desaťročí - bude zvládnutá jadrová fúzia ako zdroj „čistej“ elektriny.

(mb)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.