Barak odchádza, aby prišiel

V nových voľbách mu to však nemusí vyjsť

„Národ potrebuje bezpečnosť,“ chápajúco odpovedal izraelský prezident Moše Kacav na gesto premiéra Baraka, ktorý mu včera - v čase, keď Palestínčania oslavovali 13. výročie intifády - doslova vryl do rúk svoju demisiu. Vlastné počínanie vysvetlil prozaicky: „Je mnoho tých, ktorí pochybujú o mandáte, ktorý som dostal od izraelského ľudu. Pre akútnu situáciu v krajine, nevyhnutnú potrebu zastaviť násilie a pristúpiť k mierovým rokovaniam som sa preto rozhodol opätovne požiadať ľud Izraela o jeho dôveru.“ Šéf Strany práce sa skutočne chce vtesnať medzi kandidátov volieb, ktoré sa uskutočnia do 60 dní. Lenže otáznych je mnoho vecí: či voľby skutočne prinesú bezpečnosť pre Izraelčanov, či ľud prinesie dôveru Barakovi a či demisia nespustí lavínu, ktorá v budúcnosti zasype primrznuté palestínsko-izraelské rozhovory.

Izraelská armáda totiž už cez víkend posilnila hranice, strojnásobila počet jednotiek rozmiestnených v židovských osadách na palestínskych územiach a vyhlásila bojkot áut s palestínskymi značkami na Západnom brehu a v pásme Gazy (s výnimkou firemných a diplomatických áut, resp. súkromných, v ktorých cestuje žena).

Z politickej scény zostal najviac zaskočený opozičník Ariel Šaron. Veci sa nevyvinuli tak, ako predpokladal. Jeho drahoty s posilnením Barakových radov mali jediný cieľ - získať pre seba z rozhádanej politickej scény čo najviac. Nové voľby síce môžu rozhodnúť opäť v prospech Baraka - tým by zrejme už vyšiel Šaronovi v ústrety, aby vlastnú krehkú pozíciu posilnil, ale rovnako tak dopadnúť nemusia. „Barak zrejme dospel k záveru, že jeho vláda by nebola schopná zvládnuť kritickú bezpečnostnú situáciu, ktorú vo veľkej miere zapríčinila ona sama,“ zdôraznil. Je teda zrejmé, že skúsi iné, vyjsť víťazne z volieb on, čo Barakove voličské hlasy zredukuje.

Najväčší protivník Baraka Benjamin Netanjahu sa mal čas pripraviť na svoj comeback a prakticky pred vyše týždňom - keď parlament odsúhlasil vlastné rozpustenie - už svoju predvolebnú kampaň odštartoval. Hoci nie futbalovým zápasom, ako to mal v úmysle (avšak treba predsa aspoň navonok ukázať, že mu násilie v krajine ľahostajné nie je). Má najväčšiu podporu obyvateľstva zhrozeného z počinov fanatických šialencov z protiizraelských hnutí, ktorí spustili vlastnú verziu intifády. Ak by vyhral on, zmenilo by to od začiatku celú situáciu. Netanjahu nemá rád Arafata. Avšak na rozdiel od Baraka to ani netají. A ani to, že by si s ním za jeden stôl nesadol. Tobôž nie rokovací.

Lenže Netanjahu nie je poslanec. To si Barak uvedomuje a uvedomuje si aj to, že Šaron nemá takú podporu, ktorá by odrovnala Baraka. Práve preto využil izraelskú legislatívu a svojou demisiou odstavil najväčšieho rivala. Barakovi protikandidáti v nových voľbách totiž musia pochádzať z radov súčasných poslancov.

Do volieb zostávajú dva mesiace, nech dopadnú akokoľvek, pre Palestínčanov to znamená, že si budú musieť zvyknúť na nový tón prípadných budúcich rokovaní. V prípade Baraka pre jeho značné oslabenie a tlak vlády a parlamentu, v prípade iného víťaza pre zrejmý odklon pochopenia požiadaviek Palestínčanov. Jedno je zrejmé, do skončenia volieb sa mierový proces vyškrtáva z izraelského diára.

Slávka Blazseková