Flauta EÚ menej ľúbezná

Ani po Nice nevedno, kedy sa brána únie otvorí

Federalizácia Európy, pri ktorej v náručí Európskej únie majú postupne zaniknúť národné štáty, ktoré sa vynorili zo stredoveku Westfálskym mierom z roku 1648, bude nepochybne konfliktný proces. Ukazuje sa, že najľahšou fázou je ekonomická integrácia pod logami nadnárodných korporácií, lebo je najmenej nápadná. Výpredaj východoeurópskych ekonomík, ktorý je nepísanou podmienkou vstupu do EÚ, sa pomaly končí a nenarazil na odpor firiem ani verejnosti v krajinách Európskej únie. „Europeizovanie“ východných podnikov a otvorenie východných trhov už roky prináša zisky nadnárodným korporáciám a posilňuje ekonomiku dominantných krajín EÚ vrátane investícií do ich technologickej základne, transformujúc východnú Európu na montážny región.

S tým by Európska únia dokázala žiť.

Vo chvíli, keď ide o plnohodnotné začlenenie čakateľov na členskú kartu EÚ, ktorí chcú nielen dávať, ale aj brať, je už situácia iná. Tlačenica pred bránami umožňuje sprísňovať kritériá do takej miery, že by ich, podľa magazínu Der Spiegel, nesplnili ani niektorí dnešní členovia únie. Začína sa argumentovať aj politickými rizikami rozšírenia, lebo sa to vraj čoraz menej páči občanom únie. Tí majú obavy, že lacná pracovná sila z východu ich pripraví o prácu. Verejnosť, ale aj politici sú celkom spokojní, že liberalizácia východných ekonomík umožňuje EÚ nielen vývozy tovaru, ale aj nezamestnanosti. Napríklad v Nemecku obohatili exporty len do Poľska priemysel o 300-tisíc pracovných miest, pripomínajú vo Varšave.

Vynikajúcimi pomocníkmi sú v tomto smere vlády kandidátskych krajín, ktoré ohurujú elektorát miliónmi z PHARE a ďalších fondov a holubmi na streche v podobe budúcich regionálnych a agrárnych fondov EÚ, nezdržujúc sa takými trápnosťami, ako je analýza strát a nálezov, bez akej sa nezaobíde ani trhový stánkar. Predháňajú sa vo výpočtoch, kto koľké prístupové kapitoly už otvoril a koľké uzavrel, pričom pravidlom zostáva utajenie, kam až pritom kto ustúpil. Pri kapitolových pretekoch to asi nie je dôležité. Súčasne vzniká dojem, že kandidátskym krajinám nijako nezáleží, do akej únie budú vstupovať. Či po jej inštitucionálnej a rozhodovacej reforme, ktorej sa bránia aj viacerí členovia EÚ, im neprischne len úloha lopty v hre zvanej odbíjaná. V tejto situácii vyvolávajú značné rozpaky vyhlásenia ako „v Nice dnes Slovensko prehovorilo do európskych záležitostí“ alebo „naše pohľady sa stretli s veľkou pozornosťou“ a podobné agitačné klenoty.

Zostáva faktom, že v Nice sa nenaplnili sľuby, že francúzske predsedníctvo EÚ prinesie pevné termíny začiatku začleňovania východoeurópskych ekonomík do únie. Naopak, vzývaný rok 2003 je odnášaný na chrbte nielen turbulentného procesu vnútorných reforiem únie, ale aj obáv, že slabé prístupové ekonomiky by v procese doháňania hospodárskej úrovne EÚ inflačne destabilizovali jej makroekonomické väzby a ukazovatele, ako to predviedla integrácia NDR do NSR. Preto je aj Bundesbanka tvrdo proti urýchlenému rozšíreniu a žiada doplniť kritériá pre kandidátov o stanovený HDP na hlavu, ďalšiu privatizáciu, väčšiu trhovú cenotvorbu a stabilné bankovníctvo. Tieto hlasy nadobudnú celkom istotne na razancii. Príslušné listy poslal prezident Bundesbanky Ernst Welteke spolkovému ministrovi financií a šéfovi spolkovej diplomacie. Pravdu má asi francúzsky minister zahraničných vecí Védrine, keď vyzval na skončenie ľúbeznej hry na flautu po vzore krysára z Hamelnu.

Jaroslav Brabec