Nezáväzný signál Bruselu

Vznik orgánov potrebných pre jednotku rýchleho nasadenia

Európska rada zložená zo šéfov štátov európskej pätnástky vyjadrila včera na summite v Nice nádej, že obyvatelia nových členských krajín Európskej únie sa budú môcť zúčastniť na budúcich voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004. Lídri EÚ v záverečnom uznesení vrcholnej schôdzky konštatovali, že stratégia rozšírenia predložená Európskou komisiou a dokončenie inštitucionálnej reformy umožnia únii „privítať nové krajiny, ktoré budú pripravené, od konca roku 2002 s nádejou, že sa budú môcť zúčastniť na budúcich voľbách do EP v roku 2004“. Pôvodne veľmi všeobecný a vágny text deklarácie zlepšil návrh talianskeho ministra zahraničných vecí Lamberta Diniho, s ktorým premiéri a prezidenti súhlasili. Francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Moscovici však zdôraznil, že ide len o „možnosť“ účasti na voľbách v roku 2004, v žiadnom prípade nie o „záväzok“ EÚ. Napriek tomu je deklarácia Európskej rady silnejším signálom z Nice, ako kandidátske krajiny očakávali. Uznesenie o rozšírení potvrdzuje princíp diferenciácie založený na výkone každej kandidátskej krajiny, ako aj možnosť dobiehania pokročilejších štátov kandidátmi, ktorí začali rokovania neskôr. Cestovná mapa pre nasledujúcich 18 mesiacov podľa neho „uľahčí ďalšie rokovania“, pričom EÚ zdôrazňuje jej pružnosť a možnosť najlepšie pripravených krajín postupovať rýchlejšie.

Na summite vo švédskom Göteborgu v júni 2001 posúdi Európska rada pokrok v implementácii novej stratégie s cieľom poskytnúť potrebný sprievod pre úspešné skončenie procesu, uvádza sa v návrhu záverečného dokumentu z Nice. Deklarácia víta úsilie kandidátskych krajín a žiada ich, aby pokračovali a urýchlili potrebné reformy najmä v oblasti posilňovania administratívnych kapacít. Na návrh rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela požiadali lídri EÚ Európsku komisiu, aby predložila program zameraný na zvýšenie konkurencieschopnosti pohraničných regiónov únie, ktoré susedia s budúcimi novými členmi. EÚ chce tak znížiť znepokojenie tamojších obyvateľov, ktorí sa obávajú prílevu lacných pracovných síl a služieb z terajších kandidátskych krajín.

Lídri EÚ včera okrem toho schválili vytvorenie stálych vojenských a politických orgánov potrebných pre vlastnú jednotku rýchleho nasadenia, ktorú chcú vytvoriť do roku 2003. V záveroch summitu zdôraznili, že Severoatlantická aliancia ostáva základom pre kolektívnu obranu členských krajín a hoci jednotka EÚ bude nezávislá pri rozhodovaní o vojenských operáciách, na ktorých sa NATO nezúčastňuje, bude rozvíjať s alianciou úzke vzťahy založené na dôvere.

Európska rada s uspokojením vzala na vedomie rozhodnutie ministrov poľnohospodárstva o opatreniach zameraných na boj proti chorobe šialených kráv a vyzvala na ich urýchlenú implementáciu. Lídri EÚ tiež privítali demokratické zmeny v Chorvátsku a Juhoslávii a potvrdili „jasnú perspektívu prijatia“ týchto krajín do únie, ktoré je spojené s pokrokom v regionálnej spolupráci medzi štátmi na Balkáne. Schválili finančnú pomoc pre krajiny západného Balkánu (Juhoslávia, Chorvátsko, Bosna, Albánsko, Macedónsko) vo výške 4,65 miliardy eúr na obdobie rokov 2000 - 2006, ktorú EÚ predstavila na novembrovom summite v Záhrebe. Európska rada schválila závery aj v celom rade ďalších oblastí ako sociálna agenda, hospodárska politika a zamestnanosť, ochrana zdravia a spotrebiteľov, bezpečnosť morskej dopravy, životné prostredie alebo boj proti praniu špinavých

(TASR)