Únia odsúva problémy reformy do budúcnosti

Podľa návrhu by Slovensko malo dostať 7 hlasov v Európskej rade

Pozorovatelia označovali víkendové rokovania o reforme Európskej únie za chaotické a nekoncepčné. Kompromisy sa rodili ťažko a najzávažnejšie otázky sa odsúvali do budúcnosti. V čase našej uzávierky bola dohoda stále v nedohľadne a málokto si trúfal predpovedať, koľko ešte bude, aj tak najdlhší summit v dejinách EÚ, trvať. Včera o 16.00 hod. šéfovia vlád a štátov totiž len začali rokovať o celkovom návrhu textu novej základne zmluvy EÚ, ktorý predložilo Francúzsko. „Bude to trvať ešte dlho,“ povedal napríklad novinárom dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen, ktorý hovoril o „politických i technických problémoch“.

Podľa spravodajcu TASR však už včera bolo jasné, že zmluva, ktorá z maratónskeho rokovania na Azúrovom pobreží vzíde, bude ďaleko za ambicióznymi plánmi zo začiatku tohto roka. Bude obsahovať množstvo odkazov na budúcnosť, veľa otázok ostane nevyriešených. Pozorovatelia sa však zhodovali na tom, že Zmluva z Nice - nech je nakoniec akákoľvek - umožní rozšírenie EÚ o nové krajiny. Konflikty, ktoré pretrvávali, sa týkali najmä zvažovania hlasov v Európskej rade, ako aj oblastí, pre ktoré by malo prestať platiť právo veta.

Hlasovanie

Včera ráno predložil francúzsky prezident Jacques Chirac svojim kolegom už tretí kompromisný návrh na prerozdelenie hlasov v Rade ministrov (tabuľka na str. 12). Počíta sa v ňom so zachovaním rovnosti medzi štyrmi veľkými krajinami - Nemeckom, Britániou, Francúzskom a Talianskom, všetky majú dostať po 30 hlasov. Slovensku patrí podľa tabuľky sedem hlasov. Návrh však okamžite odmietlo Belgicko, ktoré by malo mať o jeden hlas menej ako Holandsko. Podľa belgického ministra zahraničných vecí Louisa Michela Bruselu neprekáža, že Holandsko získa viac hlasov ako Belgicko, keďže má o takmer šesť miliónov obyvateľov viac, Nemecko by však v takom prípade malo mať viac ako Francúzsko. Berlín sa však už údajne zmieril s paritou hlasov. Rozdelenie hlasov kategoricky blokuje aj Portugalsko, podľa ktorého návrh ešte stále znevýhodňuje malé krajiny. Lisabonu podľa diplomatov prekáža najmä príliš veľký odstup za Španielskom (11 ku 28 hlasom). „Za týchto okolností nemôže Portugalsko rozdelenie hlasov, a tým ani zmluvu z Nice podporiť,“ vyhlásil portugalský štátny tajomník pre európske záležitosti Francisco Seixas da Costa.

Veto

Veľká Británia naďalej trvá na zachovaní práva veta vo všetkých oblastiach daní a nemieni v žiadnom prípade ustúpiť. „Všetci teraz chápu a je im jasné, že v tomto neustúpime. Je to pre nás principiálny bod,“ kategoricky vyhlásil hovorca britského premiéra Tonyho Blaira. Londýn podporuje aj Švédsko, Írsko a Luxembursko. Z francúzskych návrhov sa však kompromis nečrtal ani pokiaľ išlo o rušenie práva veta v ďalších sporných oblastiach, v niektorých aspektoch jednotlivých politík však budú postupne prechádzať na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Právo veta má ostať zachované vo väčšine oblastí sociálnej starostlivosti, daní, obchodovania s duševným vlastníctvom, azylovej a imigračnej politiky či zahraničnej a obrannej politiky. V niektorých prípadoch sa však bude postupne zavádzať kvalifikovaná väčšina - v oblasti nepriamych daní a zdaňovania spoločností napríklad po päťročnom prechodnom období. Podľa návrhu sa Francúzsko vzdá veta v oblasti finančných služieb a niekoľkých ďalších oblastiach obchodovania so službami, zachová si však právo veta pri multilaterálnych investičných rokovaniach, obchodovaní s tovarom v oblasti kultúry, vo vysielaní a v internetových službách. Nemeckí diplomati označili návrh v oblasti obchodu za neprijateľný a ústupky Francúzska považujú za nedostatočné. Španielsko sa má podľa dokumentu vzdať od roku 2007 možnosti veta v rozhodovaní o pomoci pre chudobnejšie regióny v EÚ z tzv. štrukturálnych fondov. V imigračnej a azylovej politike má Berlín prijať kvalifikovanú väčšinu od mája 2004 v oblasti kontroly vonkajších hraníc, vo voľnom pohybe osôb z tretích krajín, v ilegálnej imigrácii a rezidencii občanov tretích krajín na území EÚ.

Komisia

Aká-taká dohoda sa dosiahla pokiaľ ide o zloženie Európskej komisie. Francúzsko v sobotu ustúpilo tlaku menších krajín a navrhlo, aby sa o zložení Európskej komisie (EK) definitívne rozhodlo, až keď bude mať Európska únia 27 členov. Návrh predpokladá, že od roku 2005 bude mať každá členská krajina EÚ po jednom komisárovi. Definitívne rozhodnutie o počte komisárov prijme EÚ až vtedy, keď sa rozšíri na 27 krajín, uvádza sa v dokumente. Návrh zdôrazňuje, že konečný počet komisárov bude musieť byť nižší ako 27 a predpokladá princíp rotácie. V predchádzajúcom návrhu Francúzsko predpokladalo obmedzenie počtu komisárov na 20 od roku 2010, čo vyvolalo nevôľu malých krajín. Nový projekt znamená, že zásadnú reformu Európskej komisie odkladá EÚ do ďalekej budúcnosti, keďže je nepravdepodobné, že by sa na 27 členov rozšírila skôr ako o 10 až 15 rokov.

Nová konferencia

Paradoxne sa včera lídri EÚ zhodli na tom, ako bude vyzerať obdobie „po Nice“. Jednomyseľne schválili deklaráciu o budúcnosti Európskej únie, ktorá na rok 2004 predpokladá novú „konferenciu európskych štátov“. Tá by sa mala zaoberať rozdelením moci medzi Bruselom a členskými krajinami, štatútom Charty základných práv, úlohou národných parlamentov a zjednodušením základných zmlúv EÚ.

Text, ktorý presadilo Nemecko, Taliansko, Švédsko a Belgicko, zdôrazňuje, že plánovaná konferencia nebude v žiadnom prípade prekážkou rozšíreniu EÚ. Kandidátske krajiny, ktoré v tom čase budú mať skončené prístupové rokovania, sa na konferencii zúčastnia a rokujúce štáty budú pozvané ako pozorovatelia. Presné podmienky a metódu práce konferencie má EÚ stanoviť na summite v Bruseli v decembri budúceho roka. EÚ teda vie, čo bude v období po Nice, nikto však netuší, čo sa stane v Nice.

Hrozba

Okrem toho predstavitelia iných inštitúcií jasne dávajú najavo nespokojnosť s rokovaniami. Predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok tak varoval, že ak sa lídri v Nice dohodnú na zlej zmluve plnej odkazov na budúcnosť, len veľmi ťažko získa podporu poslancov. „Ak sa rokovania skončia na tejto úrovni, bude pre parlament veľmi ťažké schváliť novú zmluvu,“ varoval Brok. Poslanec EP Dimitrios Tsatsos zasa odsúdil fakt, že v Nice veľkým krajinám ide o to, ako si rozdelia moc. Nediskutujú teda racionálne a demokraticky a hrozí riziko, že nová zmluva nebude efektívna a nebude mať politickú legitimitu, uviedol.

(TASR/by)