Minister o bezplatnosti

Komentuje Ľudmila Koníková

Naše zdravotníctvo dávno nie je bezplatné. A to nie nielen v súvislosti s úplatkami či províziami za plošný nákup medicínskej techniky alebo liekov, ktoré sa v konečnom dôsledku zaratúvajú do výdavkov. Každá kategorizácia liekov inovuje doplácanie pacientov iným smerom. Od niektorých poslancov na parlamentnej pôde viackrát odznelo, že bezplatnosť v tomto rezorte je fikciou. Zaujímavá bola reakcia ministra Romana Kováča na otázku Hospodárskeho denníka, či bude a ak áno kedy, iniciovať zmenu v našej legislatíve v súvislosti s prívlastkom bezplatná zdravotnícka starostlivosť. Podľa neho: bezplatne - neznamená zadarmo. Bezplatné dokonca v takomto chápaní neznamená ani to, že je celé hradené z poistného. Bezplatné znamená len to, že pacient príde k lekárovi a nemusí mu zaplatiť, tvrdí minister zdravotníctva. V každom prípade sa novinárom na tlačovej konferencii usiloval vysvetliť našu legislatívu, citujem: „Ten článok ústavy, keď si ho detailne prečítame, hovorí, že pacient má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť hradenú z prostriedkov zdravotného poistenia za podmienok, ktoré stanoví zákon. Tento výklad dovoľuje zaviesť doplnkové zdravotné poistenie, pretože ústava nič nehovorí o základnom a doplnkovom zdravotnom poistení. Dovoľuje aj spoluúčasť pacienta, pretože jedna z podmienok je aj rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujeme. Podľa môjho názoru konštrukcia ústavy, tak ako je postavená, dovoľuje v tejto chvíli tie kroky, ktoré máme naplánované. A nie je treba tento článok meniť.“ Takýto postoj k pojmom je nepochybne zaujímavý najmä k predvolebným sľubom. Dnes má Lekárske odborové združenie obnoviť pred parlamentom prerušenú hladovku, v súvislosti s „prioritou“ zdravotníctva chcú zodpovedným osviežiť pamäť.