Čaká nás výdatný rast?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Slovenské hospodárstvo možno prirovnať k veľkej kuchyni, kde sa v jednotlivých hrncoch (podnikoch) varí rôzny tovar. Okrem hrnčekov musíme mať nielen suroviny, stroje a pracovnú silu, ale predovšetkým peniaze. Za normálnych okolností je vždy určitá zásoba peňazí „voľnᓠa pre tých, ktorí chcú tiež (alebo viac) variť, dostupná. Všetci sa snažia variť viac, a keď sa to darí, hrubý domáci produkt rastie. Na to, prečo u nás klesá, sú dva názory: prvý tvrdí, že hrnčeky sú neúsporné, suroviny nekvalitné, príliš energie sa tak stráca, a navyše dokonca aj kradne. Podľa tohto názoru je najskôr nevyhnutné obmedziť straty, zlepšiť zákony a inštitúcie. Druhý názor vraví, že opravovať a zlepšovať sa musí a môže postupne, za chodu, preto nemá zmysel zásadne obmedzovať dosažiteľnosť peňazí, pretože straty z neuvarenej kaše sú nenávratné.

Nepochybne u nás dochádzalo a stále dochádza k nie príliš efektívnemu využívaniu zdrojov, ktorých navyše máme veľmi málo. Značná časť nich je doslova prejedaná v nevýkonných podnikoch, značná časť je „odlievanᓠdo rôznych vlastných vreciek. Štatistiky dokumentujú, že cez banky sa rozutekali desiatky miliárd. Naša ekonomika je však od bankových úverov enormne závislá: merané ich podielom na hrubom domácom produkte ide v SR o 85 % (kým v USA je to necelých 21, Maďarsku 32 a v Poľsku 25 %).

Dôležité je, aby peniaze „vpustené“ do ekonomiky nachádzali efektívne uplatnenie. Aby neboli prejedené v podnikoch alebo vládnymi výdavkami, aby neboli premárnené, hoci aj na dovozoch. Ako teda oživiť ekonomiku? Ako a odkiaľ do nej priniesť peniaze? Možnosti sú tri:

Prvá - štátnym rozpočtom. Ten však už tento rok krvácal 18-miliardovým dlhom a na budúci rok ministerka varuje pred schodkom viac ako 37 mld. Sk (vrátane rozpočtov verejných financií).

Druhou cestou je uvoľniť menovú politiku - NBS to odmieta s argumentom, že ďalšie znižovanie sadzieb by iba spustilo ďalšiu lavínu nerovnováh.

Tretia možnosť urýchlenia rastu, prílev investícií zo zahraničia, je skôr teoretická. Hoci by išlo o značný transfer majetku (výpredaj) a zrejme je už aj to politicky prijateľné (skončili sa rozprávky o rodinnom striebre), nemožno očakávať zázraky. Naše podniky väčšinou pripomínajú historické relikvie, navyše zadlžené až po uši, naša pracovná sila nie je taká lacná a už vôbec nie taká kvalitná, ako sa traduje. Napokon - v prvom polroku bol napríklad prílev zahraničných investícií veľmi slušný - a čo to bolo z hľadiska ekonomického rastu platné?