Ako vznikol život?

Vedci majú najnudnejší mýtus stvorenia: žiadny Adam zhotovený z neživej hliny, žiadna Afrodita zrodená z morskej peny, ale chemická náhoda kdesi v hlbinách oceánu. Napriek tomu patrí pôvod života k najväčším vedeckým mystériám. V posledných rokoch venujú odborníci veľa úsilia pochopeniu podstaty toho, čomu vravia univerzálny predok.

Zásadný prelom priniesla analýza podivuhodného mikróbu vyloveného hlbinnou ponorkou Alvin z krátera podmorskej sopky na dne Tichého oceána. Mikrób nazvaný Methanococcus jannaschii tu žije pod tlakom 245-krát väčším, ako je na úrovni morskej hladiny a v teplote blížiacej sa bodu varu. Patrí k pradávnej pospolitosti organizmu, známej ako Archaea, z ktorých mnohé žijú v extrémnych podmienkach, napríklad v horských prameňoch. Napriek svojej záhadnosti je Archaea tretím veľkým kráľovstvom života, popri Prokaryontoch, buniek bez jadra s membránou, ako sú napríklad baktérie a Eukaryontoch, organizmov s bunkami s plne vyvinutým jadrom.

Celý genóm teda súbor génov tohto mikróbu, bol nedávno chemicky identifikovaný tímom vedcov z Ústavu pre génový výskum v Gaithersburgu (štát Maryland). Je to po prvý raz, čo bol dešifrovaný kompletný súbor génov organizmov z pradávnej skupiny Archaea.

Zistenie sekvencie DNA mikróbu Methanococcus znamená, že dnes sú k dispozícií obrazy génových súborov všetkých troch pospolitostí života. Vedci sú presvedčení, že im to umožní odhaliť charakteristické črty prapôvodnej živej bunky - univerzálneho predchodcu všetkých foriem života. Ten sa objavil na Zemi približne pred 3,6 miliardami rokov.

Neobvyklé vlastnosti „metanokoka“ zistili porovnaním jeho génov s génmi iných, vyšších organizmov. „Ohromilo nás, keď sme zistili, že dve tretiny jeho génov sa nepodobajú vôbec ničomu, čo sme doteraz z biológie poznali,“ povedal doktor Verner, vedúci vedeckého tímu. Identifikované gény potvrdzujú, že Methanococcus má metabolizmus podobný baktérii, ale jeho gény určujúce proces sprostredkovania informácií pripomínajú skôr génové vybavenie vyšších foriem organizmu.

Celý výskum financovalo grantom 1,1 milióna dolárov americké ministerstvo energetiky, ako súčasť veľkého Projektu ľudského genómu. Methanococcus jannaschii ho zaujímalo najmä preto, že schopnosť tohto mikróbu syntetizovať z kysličníka uhličitého a vodíka metan by mohla prispieť k výrobe obnoviteľnej energie.

(mb)