Kde sú hranice trpezlivosti

Kto systematicky sleduje vývoj v slovenskej komunálnej politike, ten vie, že situácia sa v posledných rokoch až dramaticky zhoršuje. Nie je to len nedostatok finančných prostriedkov, hoci ten najmä; je to aj rastúce množstvo práce, pribúdajúce nové povinnosti, zvýšené očakávania obyvateľov.

V atmosfére sľúbenej, ale v budúcnosti cudne skrytej reformy verejnej správy a v atmosfére ekonomických ťažkostí, keď je už viac rokov stále horších, než boli tie predchádzajúce, sa komplikuje aj práca Združenia miest a obcí Slovenska. V minulosti ZMOS viackrát konštatovalo, že chýba politická vôľa na presadenie zásadných zmien. V súčasnosti síce táto vôľa je deklarovaná a samospráva bola aj svedkom viacerých verejných prísľubov zo strany politikov, ale zmeny sa do praxe stále nepremietli.

Hoci sú obce a mestá stále stabilizujúcim prvkom krajiny, je čoraz ťažšie zabezpečovať kompetencie a úlohy vyplývajúce zo zákona. ZMOS sa ani pri rokovaní o podiele zo štátneho rozpočtu pre mestá a obce neopiera predovšetkým o argument rozvojových programov, ale predovšetkým o základné zabezpečenie úloh, na ktoré majú občania nárok.

Územná samospráva prejavila doteraz voči orgánom štátnej správy azda oveľa viac zodpovednosti a tolerancie, než naopak. Viete si napríklad predstaviť situáciu, keby obce boli dlžné štátu len časť z toho, čo im dlhuje on sám, napríklad na poplatkoch za vodu, plyn, elektrinu...? Hodnoty dlhu štátu stúpajú pritom do stoviek miliónov korún.

Situácia v územnej samospráve sa mení úmerne s neriešenými problémami. Rastie apatia, nedôvera v akcieschopnosť výkonnej a zákonodarnej moci, ale hromadí sa i nespokojnosť. Na poslednom rokovaní Rady ZMOS, reprezentujúcej celé politické spektrum, schválili jej členovia kroky, ktoré mestá a obce urobia, ak Národná rada SR neschváli požiadavku na zvýšenie podielových daní. Bude to vynútené opatrenie, ak všetky predchádzajúce kroky neprinesú výsledok. Mestá a obce sa cítia byť vydierané a zákonnými prostriedkami, bez vplyvu na občanov, chcú upozorniť na neúnosné konanie štátu a jeho inštitúcií.

Možno je škoda, že energia sa vynakladá týmto smerom; pre Slovensko by bola oveľa väčším prínosom, keby bola využitá na riešenie systémových otázok. Predpokladané protestné aktivity územnej samosprávy chcú upozorniť práve na tento moment.

Michal Sýkora,

predseda ZMOS