Právne vzťahy k pozemkom (II)

Otázka vlastníctva pôdy je v súčasnosti veľmi aktuálna. Jednak pre spory o správcovstvo pôdy neznámych vlastníkov, ale aj z hľadiska jej využitia na priemyselné parky a ďalšie podnikateľské účely. Jej využívanie však predpokladá určenie vlastných vzťahov. Ako sa vyvíjali? Kde je základ dnešných právnych vzťahov? Odpoveď na tieto otázky prinášame v seriáli na túto tému, ktorého prvú časť sme uverejnili 28. novembra 2000.

Problematika obnovovania vlastníctva bývalých urbariátov je tiež zložitá a niekde osobitá najmä pri uplatňovaní reštitučných postupov podľa zákonov č. 229/1991 Zb. a č. 330/1991 Zb. v platnom znení. Odňatie vlastníctva bývalých urbárskych a pasienkových spoločenstiev sa mohlo realizovať len v určitom čase a v obmedzenom rozsahu.

Prechod vlastníctva

z bývalých urbárskych a pasienkových spoločenstiev upravoval zákon SNR č. 81/1949 Zb. SNR, a to za podmienok, že: a) JRD vzniklo v čase účinnosti zákona č. 69/1949 Zb., t. j. od 15. 3. 1949 do 1. 10. 1959; b) pasienkové spoločenstvo bolo organizované podľa zákonného článku X/1913, a takto aj zapísané v pozemkovej knihe. Iný prístup, napr. vlastníctvo podľa kultúr a podobne, spôsobuje mnoho problémov.

Problémy sa objavujú aj pri aplikácii zákona č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev vo vzťahu k majetku urbariátu i pri zápisoch v katastri nehnuteľnosti. Niektoré zápisy v katastri sú napríklad nepresné. V zápisoch nestačí uviesť len podielové spoluvlastníctvo, musí byť zrejmé, že ide o pozemkové spoločenstvo s identifikáciou podľa registrácie a s vyznačeným nedielom. Aj zápisy nezistených spoluvlastníkov bývajú nepresné.

Pri usporiadaní vlastníctva pozemkového spoločenstva však musia byť aktívne i samé pozemkové spoločenstvá.

Pozemková kniha

Podľa katastrálneho zákona pozemková kniha a jej operáty slúžia ako základ údajov o katastrálnych územiach, o parcelách, pozemkoch v popise i zobrazení, s údajmi o vlastníkoch a právach k nehnuteľnostiam v popise. Pozemková kniha je tiež archívnym dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou (§ 8 zákona č. 162/1995 Z. z.).

Pozemky s vlastníctvom či držbou zisťovali a spisovali už od 16. storočia v tzv. urbároch, s cieľom všetko sprehľadniť, ale najmä zdaniť. Po revolúcii v meruôsmych rokoch mali tieto ciele obsiahnuť pozemkové knihy. Nariadenia uhorskej vlády z roku 1853 a 1855 zriadili tzv. lokalizačné komisie s účasťou obcí, koruny a stolice, ktoré na mieste zisťovali skutočnú držbu pozemkov s ich vlastníckym právom. Z lokalizačných zápisníc boli neskôr založené pozemkovoknižné zápisnice (protokoly). K týmto písomnostiam patrili aj pozemkovoknižné náčrty na základe krokárskych meraní. Ďalšie zákonné normy upravovali postup zisťovania vlastníctva. Zákonný článok XXII/1885 o pozemkovom katastri a pozemkovoknižný poriadok podľa nariadenia ministra spravodlivosti z roku 1855 č. 222, zák. čl. XXIX/1886 o zakladaní knižných (pozemkovoknižných) vložiek.

Po vzniku ČSR bolo potrebné zjednotiť právny stav z rakúskeho a uhorského práva (tiež sliezske či pruské) a zjednocovacie predpisy predpokladali odstrániť tento nedostatok do 10 rokov. Boli prijaté právne normy: zákon č. 90/1923 Zb. z. n. o náležitostiach vkladných listín, zákon č. 127/1927 Zb. z. n. o katastri a po 2. svetovej vojne zákon č. 90/1947 Zb. o vykonaní pozemkovoknižného poriadku vo veci konfiškovaného a prideľovaného majetku.

To sú základné právne normy o vedení pozemkových kníh, ktoré platili na Slovensku do konca roku 1950 ako verejnoprávne listiny s konštitutívnymi zápismi o vlastníckych vzťahoch a do 31. marca 1964 s deklaratórnymi zápismi. Podľa uvedených právnych predpisov sa postupne realizovali

vložkárske práce.

Namiesto pozemkovoknižných zápisníc sa zakladali pozemkovoknižné vložky (PKV). Podkladom sa stala katastrálna mapa – mapa pozemkového katastra, a tak v obciach, kde boli založené nové pozemkové knihy, sa mapy a číslovanie parciel (mpč.) zhodujú s pozemkovým katastrom. Hovoríme o zjednotených operátoch.

Pozemková kniha bola postavená na zásadách:

a) zásada verejnosti,

b) hodnovernosti,

c) oficiality - súd pri zápisoch konal z úradnej povinnosti,

d) konštitutívnosť zápisov,

e) zásada poradia - poradie podľa podania,

d) zásada osobitosti - každý zápis sa viedol osobitne.

Od l. januára 1993 kataster prevzal pozemkové knihy a z pôvodných zásad niektoré:

a) vkladové konanie s konštitutívnym - právotvorným princípom,

b) pri zázname evidenčný prístup,

c) poznámka predbežný účinok.

Pozemkovú knihu tvoril zoznam parciel, zoznam vlastníkov v abecednom poradí a pozemkovoknižné vložky (niekedy len pozemkovoknižné zápisnice) v aritmetickom usporiadaní.

Pozemková kniha mala a má trvalú hodnotu. Práva a záväzky - bremená k nehnuteľnostiam sa nadobúdali, menili alebo zanikali zásadne až vkladom práva alebo bremena do pozemkovej knihy. Vklad práva sa mohol povoliť len na základe verejných či súkromných listín, ktoré mali predpísané náležitosti (správne označenie - kúpna, zámenná zmluva, presné označenie nehnuteľnosti, dátumy uzavretia zmluvy a povolenia vkladu, notárom overené podpisy, prípadne overené podpisy aspoň dvoch svedkov a pod.).

Pozemkovoknižná vložka (zápisnica) sa člení na List majetkovej podstaty - A, List vlastníctva - B a List tiarch - C.

List majetkovej podstaty má 6 stĺpcov (pri zápisniciach len 5). Do pozemkovoknižnej vložky (PKV) sa zapisovali aj čisté katastrálne výnosy pozemkov ako podklad zdanenia (dnes BPEJ). l. stĺpec obsahuje poradové čísla parciel, 2. stĺpec obsahuje parcelné čísla pozemkov - nehnuteľností (tiež objekty), 3. stĺpec druh nehnuteľnosti: roľa, lúka, dom s dvorom a pod., ale aj označenie honu, polohy, 4. stĺpec výmera pozemku, niekedy v jutrách, siahach (pozemková kniha za výmery pozemkov neručila), 5. stĺpec katastrálny výnos, 6. stĺpec poznámka.

Na List majetkovej podstaty - A sa zapisovalo pozemkovoknižné teleso, ktoré sa z právneho hľadiska považovalo za celok v nadpise s označením rímskymi číslicami I, II, III + s textom napr. urbársky majetok, majetok obce a pod. Postup vychádzal zo zásady zapísať samostatné nehnuteľnosti na samostatnú vložku. Viac nehnuteľností sa mohlo zapísať do tej istej vložky, ak všetky tvorili vlastníctvo jedného vlastníka alebo tých istých spoluvlastníkov. Ak sa jednotlivé časti pozemkovoknižného telesa - celé parcely prevádzali na iného vlastníka, z doterajšej vložky sa odpísali podčiarknutím parcely a vpísali sa do inej vložky.

Na Liste vlastníctva - B sa zapisoval vlastník, spoluvlastník, podiel, titul nadobudnutia a následné prevody či prechody vlastníctva. Pri odpisovaní sa uviedlo poradové číslo prevodu, pôvodný vlastník s podielom sa podčiarkol a vykonal sa oddelený zápis prevodu. Konfiškácia, znárodnenie majetku a pod. sa zapisovali do pozemkovoknižnej vložky, arizácia bola vyznačená len výnimočne. Na List tiarch - C sa zapisovalo záložné právo, hypotéky, vecné bremená, záväzky a iné vecné práva, ak boli podľa Občianskeho zákonníka spôsobilé na zápis v pozemkovej knihe.

Zápisy v pozemkovej knihe majú aj zvláštnosti. Podľa nariadenia z roku 1893 cesty, potoky, vody, verejné priestranstvá nepodliehali knihovaniu a veci, ktoré každý občan mohol užívať, t. j. veci nepatriace nikomu, boli obecným alebo verejným majetkom. Veci, ktoré nepatrili nikomu - verejný majetok, prešli od l. januára 1951 do vlastníctva štátu (podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.), ak sa tak nestalo už podľa Ústavy z r. 1948.

K zásadným zmenám došlo až v poslednom období. Pozemky mimo zastavaného územia - neknihované pozemky, a ktoré boli k 1. septembru 1995 vo vlastníctve štátu, spravuje SPF podľa § 14 ods. l zákona č. 180/1995 Z. z. Neknihované pozemky v zastavanom území obce prešli k 1. septembru 1995 do vlastníctva obcí, okrem tých, ktoré podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu boli v správe okresného úradu podľa § 14 ods. 2 cit. zákona.

JUDr. Michal Hyben