Posun od emócií k raciu

Iliescov návrat do prezidentského kresla

Ak som pred dvoma týždňami v komentári o výsledku rumunských parlamentných a prezidentských volieb použil titulok Tak zle, ako sa len dá, výsledok druhého kola nedeľňajších prezidentských volieb ma núti použiť presný opak: Tak dobre, ako sa len dá. Namiesto voľby extrémizmu návrat voličov k rozumu. Pri asi 50-percentnej účasti pri urnách bývalý dvojnásobný prezident (plus ešte jeden mandát, ale ten vraj nebol úplný...) a líder rumunskej ľavice Ion Iliescu totiž vysokým rozdielom deklasoval šéfa ultranárodnej Strany Veľké Rumunsko (PRM) Cornelia Vadima Tudora. Podľa predbežných výsledkov vyhlásených v nedeľu večer Iliescu získal 67 % hlasov, kým Tudor iba 33 %. Je teda jasné, že ten, kto zloží prezidentský sľub, bude Iliescu (70). Aj napriek tomu, že Tudor jemu príznačným slovníkom výsledky vyhlásil za „víťazstvo antikrista“ a najväčší politický podvod v dejinách 20. storočia. Dokonca hrozí, že podá žalobu na Medzinárodný súd v Haagu.

Aj keď je dosť neobľúbený u časti občanov, Iliescu dokázal, že je politikom par excellance. Druhé kolo mu výrazne zlepšilo imidž - stal sa tým (a nezabudol to pripomenúť!), ktorý dokázal zastaviť kalné vody ultranacionalizmu a totalizmu reprezentované Tudorom. Čo na tom, že mu možno on a agenti jeho Demokraticko-sociálnej strany Rumunska (PDSR) pomohli dostať sa do druhého kola prezidentských volieb? Politika sa bez vypočítavosti nezaobíde. Sú to iba špekulácie, ale je dosť možné, že iliescovci v prvom kole volieb pomohli Tudorovi, aby získal náskok pred ostatnými kandidátmi na prezidenta. Ak by sa do druhého kola bol dostal terajší premiér Mugur Isarescu alebo kandidát liberálov Theodor Stolojan, Iliescu by nemusel vyhrať, lebo proti nemu by hlasovala pravica, intelektuáli, študenti atď. Takto nastala voľba menšieho zla. Iliescu je oveľa prijateľnejší ako Tudor. Ak Iliescu zariskoval, vyplatilo sa mu

Nakoniec, možno to krajine pomôže. Veď nielen Rumuni mali po krk rozhádaných politikov širokospektrálnej stredo-pravej koalície, ale ich spory mali zlý ohlas aj v zahraničí. Iliescu sľubuje stabilitu. Veď jedna vládna strana - s tichou podporou ďalších strán - sa nebude hádať sama so sebou... V nedeľu večer, už ako jasný víťaz, sľúbil pokračovanie začatých reforiem pri partnerskej spolupráci so Svetovou bankou a MMF a dokončenie integračných procesov (EÚ a NATO). Nevyhnutné signály smerom von. Smerom dovnútra krajiny sľubuje sústrediť sa na ekonomiku krajiny, pričom mu pôjde najmä o zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Veľký tromf. Reformy natrhli sociálnu sieť a zbedačili ľudí. A tí chcú aspoň náznak zlepšenia. Aspoň prísľub. Nádej. Za vinníkov súčasnej biedy a nízkej životnej úrovne Iliescu pohotovo označil dosluhujúcu vládu. Je to dosť alibistické, lebo on sám za jeho sedem rokov vlády sa na nevyhnutné reformy neodvažoval, čím de facto podkopal ekonomiku krajiny.

Nedeľňajšie hlasovanie indikuje, že na rozdiel od prvého kola, v prípade voličov, ale aj politických strán nastal posun od emócií k raciu. Ak pred dvoma týždňami Tudorova PRM zabodovala aj vďaka vášňam a nespokojnosti ľudí (forma protestu proti súčasnej vláde), vysoké percentá pre Iliesca znamenajú, že tentoraz prevládol zdravý rozum. Predsa len, nacionalista a antisemita Vadim Tudor je „prisilná káva“ na to, aby bol prezidentom v tak rozhodujúcom období pre Rumunsko, akým je rozširovanie EÚ. Okrem toho Iliescu je skúsený politik a podľa všetkého sa chystá zostaviť silnú a pružnú vládu, v ktorej dostanú šance odborníci a menej známe - teda nezdiskreditované - tváre. Nakoniec, každá udalosť má svoju pozitívnu stránku a Iliescu napriek svojmu veku a komunistickej minulosti môže aj príjemne prekvapiť.

Iaromír Novák