Dosť bolo sľubov, samosprávy potrebujú činy

Rokovanie ZMOS - vládny kabinet morálne i prakticky prehral...

„Premiér M. Dzurinda spolu s ministerkou financií B. Schmögnerovou sľúbili, že pri hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu podporia zvýšenie dotácie na samosprávne funkcie o 160 mil. Sk, a podiel obcí a miest na cestnej dani o 100 mil. Sk,“ povedal nám po včerajšom rokovaní na vláde predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Oproti 1,1 mld. Sk, o ktoré požaduje ZMOS zvýšiť podiel obcí a miest na rok 2001 v porovnaní s vládnym návrhom rozpočtu, je to však nedostatočné. A od toho sa budú odvíjať i ďalšie aktivity ZMOS. „Rada ZMOS schválila výzvu poslancom pred hlasovaním o rozpočte (uverejňujeme ju v plnom znení v dnešnej prílohe Samospráva na str. 11 a 12 - pozn. red.) a okrem toho zostávajúci deň-dva využijeme na rokovanie s poslancami a poslaneckými klubmi,“ dodáva M. Sýkora. Podľa premiéra a ministerky vláda včerajšími návrhmi vyčerpala možnosti, ktorými mohla vyjsť samosprávam v rozpočte na rok 2001 v ústrety. „Spokojní nie sme,“ oponuje M. Sýkora, „pretože prírastok, s ktorým uvažuje vláda v návrhu rozpočtu, predstavuje 96 korún na obyvateľa, čo je pri premietnutí plánovaných cenových nárastov od januára 2001 spolu s celoročnou infláciou veľmi málo. V prípade nami požadovaného navýšenia rozpočtu pre obce a mestá o 1,1 mld. Sk by predstavoval prírastok na hlavu 299 Sk.“ Čísla teda nepustia a my dodajme, že vládou navrhované a prideľované finančné objemy pre samosprávy už tretí rok nepredstavujú ani výšku inflácie. Samosprávy tak z roka na rok chudobnejú, hoci vláda po nástupe do funkcie hovorila o niečom inom. Dnes si svojím počínaním pred tým zakrýva oči...

Viac prejedia

Výsledkom jej balíčkov opatrení je vo vzťahu k obciam a mestám pravý opak jej sľubov: nepriaznivo sa mení podiel neinvestičných a kapitálových výdavkov obcí. Kým v roku 1993 predstavovali neinvestičné výdavky v priemere 65 % z výdavkov obcí, v roku 1999 to bolo 73,1, a tento rok by to už malo byť 76,1 %. Väčšinu z rozpočtov teda obce nemôžu investovať, ako by to bolo správne, ale musia stále viac „prejedať“. Aj z toho vidno, že vládou navrhovaný prírastok finančných zdrojov obcí 96 Sk na obyvateľa je cestou k chudobe. Pritom finančné požiadavky Združenia miest a obcí nie sú nadnesené, ale iba odrážajú potreby na budúci rok pri pripravovanej cenovej hladine a tých kompetenciách, ktoré už majú v súčasnosti.

Čakanie na január

Predmetom včerajšieho rokovania zástupcov samospráv na úrade vlády bol aj ďalší postup v reforme verejnej správy, ktorý vláda opäť sľubuje, ale doteraz zaspal na politických škriepkach koaličných strán a snahe preferovať úzke stranícke záujmy. „Premiér sľúbil, že do konca januára 2001 vláda povie svoje jasné rozhodnutie. Či reforma bude alebo nebude. Ak povie áno, potom spoločne budeme hovoriť o tom, čo z nej sa ešte dá zrealizovať, pretože vďaka meškaniu oproti pôvodnému harmonogramu je jasné, že sa v celom rozsahu v tomto funkčnom období vlády už nemôže uskutočniť,“ vysvetľuje Michal Sýkora, ktorý tak isto včera odchádzal so sľubom, že ZMOS bude viac ako doteraz zo strany vlády vťahovaný do prípravy reformy .

Realita nepustí

Včerajšie rokovanie bolo o nesplnených sľuboch vlády. Tomu zodpovedala aj atmosféra. „Nebola radostná, skôr ju možno charakterizovať ako vecnú. Každý napokon zostal na svojich pozíciách. Vláda na tom, čo môže urobiť a my, čo potrebuje reálny život. Spokojní s výsledkom teda nie sme. Mohli by sme byť iba v prípade, ak by sme mali prísľub na zvýšenie rozpočtu o 1,1 mld. Sk. My sme včera nevyjednávali, ale tlmočili sme naše stanovisko, z ktorého nemôžeme zľaviť. Reálny život nám to nedovolí,“ uzatvára Michal Sýkora.

Neúspech vlády

Rokovanie je pre vládu neúspešné. Neúspešné v tom, že hoci pri nástupe sľubovala, že vyjde obciam a mestám v ich finančných požiadavkách v ústrety, že pripraví reformu verejnej správy, nič zo svojich sľubov nerealizuje v plnej miere. Prvý rok obce a mestá chápali zložitosť situácie, druhý rok takisto, ale v treťom roku sa už vláda nemôže vyhovárať na svojich predchodcov. Jej politika voči samosprávam je už svojprávna. Už by sa mali prejaviť zámery, ktoré voči nim má. To znamená, že ak by myslela svoje sľuby vážne, rozhodovanie o financiách a viac kompetencií by už bolo v obciach a mestách. No zatiaľ sa z toho nič okrem politických deklarácií neudialo. Naopak, trend je v rozpore s proklamovanými cieľmi: v roku 1993 tvorili príjmy miest a obcí 5,4 % z celkového HDP. V roku 1999 to bolo už len 3,1 %. Treba viac slov? Už by vari mali nasledovať činy.

Peter Višváder