Dobrá dohoda za úsvitu

V Nice zelená pre rozširovanie Európskej únie

„Ako všetky dobré dohody, aj táto sa uzavrela za úsvitu,“ vyhlásil včera ráno vyčerpaný predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi. Od štvrtka až do včerajšieho rána totiž trvali dramatické rokovania lídrov členských krajín EÚ v Nice, ktoré nakoniec vyústili do dohody. Lídri EÚ včera nadránom dospeli k dohode o inštitucionálnej reforme, ktorá umožní ďalšie rozšírenie pätnástky. Skončil sa tak najdlhší summit v histórii únie. Slovensku budú po vstupe do EÚ patriť „šťastné“ a „nešťastné“ čísla: sedem hlasov budeme mať v Rade ministrov a 13 kresiel obsadíme v Európskom

V najcitlivejšej oblasti reformy - prerozdelení hlasov v Rade ministrov, predpokladá dohoda po 29 hlasov pre Nemecko, V. Britániu, Francúzsko a Taliansko. Po 27 hlasov dostane Španielsko a Poľsko, Rumunsku patrí 15, Holandsku 13, Grécku, ČR, Belgicku, Maďarsku a Portugalsku po 12, Švédsku, Bulharsku a Rakúsku po 10, SR, Dánsko, Fínsko, Írsko a Litva dostanú po 7 hlasov, Lotyšsko, Slovinsko, Estónsko, Cyprus a Luxembursko po 4 a Malta bude mať 3 hlasy v rozhodovacom orgáne EÚ. Kvalifikovanú väčšinu tvorí 258 z celkového počtu 342 hlasov, blokujúca menšina je 89 hlasov, čo predstavuje tri veľké a jeden malý štát. Keď počet členov EÚ dosiahne 27, zvýši sa blokujúca menšina na 91 hlasov.

Odložená dohoda o EK

Definitívne rozhodnutie o zložení Európskej komisie lídri odložili do ďalekej budúcnosti, keď bude mať únia 27 členov. Kvalifikovaná väčšina v oblasti regionálnej pomoci sa začne uplatňovať až od roku 2007. O daniach, imigračnej politike či sociálnych otázkach sa bude naďalej rozhodovať jednomyseľne - experti varujú, že pri 25 členoch s právom veta hrozí únii úplná paralýza. Od roku 2005 bude mať podľa novej dohody každá členská krajina po jednom členovi v EK. Keď sa EÚ rozšíri na 27 krajín, bude sa musieť dohodnúť, na koľko sa počet komisárov zredukuje. Tento počet musí byť nižší ako počet členských krajín a zmluva predpokladá princíp rovnoprávnej rotácie. Výrazne sa zároveň posilňujú právomoci predsedu EK.

EÚ slovo dodrží

Francúzsky prezident Jacques Chirac včera ráno potvrdil, že EÚ dodrží slovo dané na summite v Helsinkách a bude pripravená otvoriť svoje dvere novým členom už od 1. januára 2003. Súčasne zdôraznil, že si želá urýchlenú ratifikáciu dohody o inštitucionálnej reforme únie, „pokiaľ možno v najbližších 18 mesiacoch“. Summit v Nice „zostane v dejinách ako veľký summit rozsahom aj komplexnosťou problémov, ktoré vyriešil“, dodal a zdôraznil, že Európska komisia nadviaže na dohodu efektívnym pokračovaním v práci. Dohoda z Nice predpokladá, že o počte členov EK, ktorá sa bude s rozširovaním únie rozrastať, budú členské krajiny rozhodovať „jednohlasne“. Nemecký kancelár Gerhard Schröder zdôraznil, že Nemecko urobilo na summite všetko pre to, aby zabránilo konfliktu s Francúzskom, aj keď to znamenalo vzdať sa možnosti získať viac hlasov v Rade ministrov. Avšak podčiarkol, že táto zmluva umožní splnenie strategického cieľa Nemecka, ktorým je zjednotená Európa. „Je to výsledok, ktorý je podľa nás uspokojivý a pripravuje cestu rozšíreniu,“ vyhlásil britský premiér Tony Blair. Podľa francúzskeho premiéra Lionela Jospina „by to bola veľmi zlá správa pre kandidátske krajiny“, keby sa EÚ na reforme nedohodla.

Sklamanie a nespokojnosť

Okrem únavy bolo na predsedovi EK vidieť aj sklamanie. Podľa Prodiho si totiž komisia pôvodne zmluvu z Nice predstavovala ináč. Zámery boli oveľa ambicióznejšie ako dosiahnutý výsledok. Hoci členské štáty neboli schopné povzniesť sa nad národné záujmy v prospech európskej integrácie, ako vyzýval Prodi, a hoci ústupky, ku ktorým boli lídri ochotní pristúpiť, sú minimálne, všetci sa zhodujú na tom, že základný cieľ summitu v Nice sa podarilo splniť - vydláždiť cestu znovuzjednoteniu Európy. Kandidátske krajiny môžu byť relatívne spokojné, aj keď nie všetkým sa ušlo toľko kresiel v Európskom parlamente a hlasov v Rade ministrov, ako by chceli. Nemecko nie je spokojné s tým, že bude mať v Rade ministrov rovnaký počet hlasov ako Francúzsko, ktoré má o 23 miliónov obyvateľov menej. Belgicko do poslednej chvíle bojovalo o rovnaký počet hlasov s Holandskom. Všetci však označili výsledok za kompromis, ktorý sú schopní stráviť. Iný názor má predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok. Nepáči sa mu zložitý systém dosiahnutia kvalifikovanej väčšiny - okrem 74,59 % hlasov je potrebný nadpolovičný počet všetkých krajín a najmenej 62 % celkovej populácie. Brok to označil za „trojitú väčšinu“ a rozhodovanie v rade to podľa neho iba skomplikovalo. Ostalo mnoho nedoriešených otázok a efektívne a hladké fungovanie EÚ pri 27 členoch nie je vôbec zaistené.

Radosť a skepsa tlače

Daily Telegraph: Vôbec sa nepodarilo pripraviť úniu na rozšírenie na východ. Tak ako v Amsterdame pred štyrmi rokmi, aj teraz sa politici rozhodli skôr pre prehĺbenú než rozšírenú Európu. Ak by bolo rozšírenie naozaj prioritou, rokovania by sa týkali iba dvoch oblastí - poľnohospodárstva a rozpočtu. Spoločná poľnohospodárska politika únie, postavená na marxistickom princípe garantovaných cien, neunesie pričlenenie Poľska s jeho početným vidieckym obyvateľstvom. Prijatie prvej vlny kandidátskych krajín strojnásobí rozpočet únie a bez zmien v štrukturálnych, sociálnych a kohéznych fondoch nebude úspešné. Summit neodstránil prekážky na ceste uchádzačov k členstvu, ale dokonca pred nich postavil ďalšie.

Die Presse: Summit EÚ v Helsinkách bol hodinou kandidátskych krajín druhej skupiny - vrcholná schôdzka v Nice naproti tomu potešila najpokročilejších kandidátov na vstup. Po Nice sa prvýkrát zdá nielen možné, ale takmer už pravdepodobné, že EÚ sa rozšíri v roku 2004.

(TASR/Hd-jnk)