Ešte vždy platí: Iný kraj, iný mrav

Niekoľko rád o tom, ako sa správať na zahraničných pracovných cestách (1)

Zahraničná pracovná cesta si okrem samozrejmej a nevyhnutnej prípravy kompletných pracovných podkladov často vyžaduje aj komplikovanejšie vybavovanie cestovných dokladov. Zabudnúť však netreba ani na aspoň stručné informovanie o krajine, ktorá je cieľom pracovnej cesty, a o zvykoch, tradíciách a kultúrnych zvyklostiach tamojších ľudí. Ak sa totiž z nevedomosti podarí nejaké to faux-pas, konečný úspech rokovania môže byť vážne ohrozený...

V lietadle. Pri usadzovaní sa patrí krátko pozdraviť cestujúcich na vedľajších miestach. Dlhší úvod nie je vhodný predovšetkým vtedy, ak je spolucestujúci zahĺbený do čítania pracovných podkladov. Najvhodnejším okamihom na nadviazanie rozhovoru je podávanie prvého nápoja alebo jedla. Pri pracovných cestách nie je vhodné cestovať v športovom alebo ležérnom oblečení. V prípade dlhšieho letu sa odporúča pribaliť si do príručnej batožiny čistú košeľu alebo blúzku a po pristátí sa prezliecť. Mimochodom: Vo väčšine leteckých spoločností nesmú letušky prijímať nijaké prepitné.

V hoteli. Vo všeobecnosti platí: Čím vyššej kategórie je hotel, tým kultivovanejšie sa treba správať. To napríklad znamená, že do sauny sa v nijakom prípade nesmie po chodbe prebehnúť v župane, aj keď treba urobiť doslova len pár krokov. Podľa možnosti sa treba správať nenápadne a potichu. Hotelový personál nemá plniť funkciu osobného sluhu jednotlivých hostí. Úlohou chyžných je starať sa o postele a čistotu, okrem posteľnej bielizne sa nesmú dotýkať nijakých osobných vecí hostí. Napriek tomu sa nepatrí nechávať ich voľne, resp. neporiadne rozložené po celej izbe.

K hotelovému personálu sa treba správať zdvorilo a ohľaduplne. Prísne pokyny nie sú vhodné tak isto ako očividné opovrhovanie. Najdôležitejším človekom vo väčších hoteloch je vrátnik (portier, concierge) – naňho sa treba obrátiť, keď treba objednať taxík alebo lístky do divadla, uňho sa podávajú aj sťažnosti. Tento človek (vo svete to obyčajne býva muž) je zároveň hotelovým zamestnancom s najvyššími príjmami z prepitného. Jeho výška sa nedá jednoznačne odporučiť, dáva sa však takmer za všetky služby – nosičom batožiny i chyžným.

Iný kraj, iný mrav. Rešpektovať tradície, morálku a spoločenské normy je v navštívenej krajine nielen z hľadiska pracovných cieľov pracovnej cesty nevyhnutné. Mnohí ľudia si však kladú otázku: Treba sa prispôsobiť absolútne vo všetkom? „Samozrejme, že nie,“ hovorí PhDr. Tatiana Lesayová, riaditeľka agentúry ASMEA a lektorka kurzov pracovnej a spoločenskej etikety. „V praxi to znamená, že správať sa treba tak, aby sa naše konanie nejakým spôsobom nevhodne nedotklo miestnych tradícií, mravov a zvyklostí. Úplné prispôsobenie a podriadenie by mohlo priniesť skôr opačný, a teda neželaný efekt.” Pred každou zahraničnou pracovnou cestou sa treba informovať o tom, v akých situáciách sa miestny kódex správania líši od našich zvyklostí.

Západná Európa. S dôkladnou znalosťou základných pravidiel lexikónu spoločenského správania sa v krajinách západnej Európy netreba obávať väčších nedorozumení. Najväčším nedostatkom slovenských manažérov je ešte vždy slabá alebo nijaká znalosť cudzích jazykov. Cestovať len so zásobou slovíčok Áno, Nie a Ďakujem však nestačí. V prípadných i mimopracovných rozhovoroch so zahraničnými partnermi sa vo všeobecnosti odporúča vyhnúť témam, ktoré sú tabu. Vo Veľkej Británii je to napríklad konflikt týkajúci sa Severného Írska, v Španielsku otázka Baskicka a v Taliansku južné Tirolsko, korupcia a organizovaný zločin.

Kým obchodní partneri v juhoeurópskych krajinách pripúšťajú oneskorenie o „akademickú štvrťhodinku” a sami presnosť neberú až tak vážne, vo Veľkej Británii je dodržanie termínu veľmi dôležité. Angličania sa považujú za veľmi zdvorilý národ, preto by sa slová ako Please a Excuse nemali vo vetách objavovať veľmi často. Na britských ostrovoch sa v medziľudskom styku dodržiava veľká zdržanlivosť, preto sa netreba znepokojovať, ak hostiteľ hosťovi nepodá ruku ani pri privítaní. Príslovečné je konzervatívne oblečenie. Treba sa prispôsobiť, avšak nie je vhodné napodobňovať výzor bankára z centra Londýna alebo nosiť na hlave tzv. bowler. Športové oblečenie je určené iba na voľný čas. A ešte jedno odporúčanie: Tea-Time má prednosť pred akýmkoľvek obchodným termínom.

Vo Francúzsku sa nikdy neodporúča dohodnúť si termín obchodného stretnutia v prázdninovom období (júl a august). Na rozdiel od našich zvyklostí je v krajine galského kohúta zakázané jesť hydinu rukami, použiť treba nôž a vidličku. Obchodné oblečenie je formálne, no predsa len trochu ležérne – aj pri slávnostnejších večerných stretnutiach si muži veľmi často odkladajú viazanku. Dovolené je to dokonca aj v „lepších” reštauráciách, kde si muži môžu pokojne prevesiť sako cez operadlo stoličky. Súkromné pozvanie od obchodného partnera na návštevu domov treba chápať ako prejav osobitného uznania.

Španielski manažéri patria k najelegantnejším v Európe. Typická je pre nich vždy čistá a perfektne vyžehlená košeľa. V protiklade k formálnemu zovňajšku sú však pri obchodných rokovaniach veľmi spontánni a svojich partnerov pomerne rýchlo priateľsky potľapkávajú po pleciach. Denný program sa výrazne odlišuje od našich zvyklostí. Kto sa bude dožadovať stretnutia o deviatej ráno, dočká sa začudovaných pohľadov. Naopak, počítať treba s rozhovorom hoci aj o deviatej večer. Súkromné večerné pozvania sa len málokedy začínajú pred 22.00 hod. Ani tu netreba byť presný, polhodinové meškanie je bežné. Avšak pozor: Na rozdiel od súkromnej sféry to Španieli napriek všetkým predsudkom berú s presnosťou v práci vážne!

(hyž)