Zmena kategórie parcely

Vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

V roku 1998 som odkúpil pozemok od obce na účely podnikateľskej činnosti - zriadenie LPG čerpacej stanice. Neznalý problémov a bez upozornenia obecného úradu, ako aj geodeta, ktorý pozemok vymeriaval, nakoniec vysvitlo, že predmetná parcela nie je súčasťou intravilánu

obce, ale je to extravilán. Z týchto dôvodov na realizáciu stavby bolo potrebné požiadať obecný úrad, odbor pozemkový, o vybratie ornej pôdy z pôdneho fondu (parcela sa nachádza v bývalom ovocnom sade, ktorý ležal ladom 20 rokov). Na moju žiadosť obecný úrad, odbor pozemkový, vyhovel mojej žiadosti a previedol zmenu kategórie parcely, ale len na trvalé vyňatie. Odmietli dočasné vyňatie z pôdneho fondu. Týmto došlo k neplánovaným investíciám, ktoré zaťažili podnikateľský zámer o 200 000 Sk. Musím podotknúť, že charakter stavby - prístupová cesta, fixný výdajný stojan a betónová platňa pod zásobník, tvoria celú LPG stanicu. Informoval som sa u kolegu, ktorý mal obdobný problém - extravilán, ktorého jeho obecný úrad, odbor pozemkový, riešil dočasným vyňatím z pôdneho fondu na 10 rokov, čo sa v danej oblasti podnikania javí ako reálne. Mám možnosť o dočasné vyňatie z pôdneho fondu, resp. opravné rozhodnutie v predmetnej veci?

- Vo vami uvádzanom probléme došlo, žiaľ, k akumulácii neznalostí príslušných zákonov a povinností z nich vyplývajúcich (napr. zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nariadenie vlády SR č. 152/1996 Z. z. o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu). Jadrom vášho problému je povinnosť zaplatiť vysoké odvody za trvalé odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a eventuálna možnosť ich vrátenia, resp. zníženia v prípade odvodov za dočasné vyňatie. Zo stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) a jeho vykonávacích vyhlášok platných v roku 1998 (č. 83/1976 Zb., č. 85/1976 Zb.) vyplýva, že pozemkový odbor príslušného okresného úradu vám ani nemohol dať súhlas na dočasné vyňatie ornej pôdy (ovocného sadu) z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pretože váš podnikateľský zámer – čerpaciu stanicu, nemožno podľa cit. predpisov posúdiť ako stavbu dočasnú, kedy by bolo možné realizovať len dočasné vyňatie pôdy. Dočasnými stavbami sú také stavby, pri ktorých sa vopred obmedzí čas ich trvania, napr. stavby zariadenia staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využitie a pod. Predpokladáme, že sa zhodneme na tom, že vami uvádzanú stavbu nemožno považovať podľa uvedeného za dočasnú. Dočasné odňatie pôdy sa využíva práve v prípadoch dočasného záberu pôdy, napr. pri realizácii dočasných stavieb, ďalej pri uskutočňovaní ťažby ílu, štrku a pod, pri ukladaní potrubia do pôdy – pôda sa po dokončení stavby podzemného produktovodu ďalej využíva na poľnohospodárske účely.

Ďalej treba povedať, že je naozaj v záujme budúceho stavebníka, aby sa zaujímal, či bude stavať v intraviláne alebo v extraviláne. Pretože vami plánovaná stavba podliehala vydaniu stavebného povolenia (pre manipuláciu s horľavými a výbušnými látkami), bolo vašou povinnosťou zaujímať sa, na akom území chcete stavať. Predmetnú stavbu podľa stavebného zákona treba považovať za trvalú a vo väzbe na vydanie územno-stavebných rozhodnutí pri povolení trvalej stavby nemožno realizovať dočasné odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale len trvalé odňatie. Preto v tejto veci príslušný obecný úrad postupoval správne. Poznamenávame, že podľa § 7 zákona č. 307/1992 Zb. poľnohospodársky pôdny fond možno použiť na iné účely (nepoľnohospodárske), pričom možné budúce použitie pôdy na takéto použitie sa posudzuje už pri vydávaní územnoplánovacej dokumentácie.

Stavby možno umiestňovať na území len na základe príslušného územného rozhodnutia (rozhodnutie o umiestnení stavby). Bežný postup z praxe je taký, že už pri podávaní žiadosti o odňatie pôdy musí byť vydané územné rozhodnutie. Nie je nám však známe, či tak bolo i vo vašom prípade, pretože pri vydávaní územného rozhodnutia sa vyžaduje predbežný súhlas s odňatím pôdy (čím by vám bolo známe, že v hre je trvalé odňatie pôdy). Na obdobie dlhšie ako 1 rok možno na nepoľnohospodárske účely poľnohospodársky pôdny fond použiť len na základe rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Podľa Sadzobníka základných odvodov (podľa bonity pôdy), ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády č. 152/1996 Z. z., dočasné vyňatie pôdy je „lacnejšie“, [napr. v 1. skupine (tie isté bonity pôdy) je stanovený odvod za trvalé vyňatie vo výške 11 300 000 Sk/1 ha a za dočasné vyňatie len 113 000 Sk/1 ha, t. j. rádovo tisíckrát viac, čo rozhodne nie je zanedbateľné. V druhej skupine je rozdiel menší – len asi stonásobok. V poslednej skupine (9.) je to zase 50 000 Sk/1 ha oproti 5 000 Sk/1 ha]. v prípade dočasného odňatia pôdy sa odvod platí za každý rok po celé obdobie odňatia. Uvedené odvody sú príjmom Štátneho fondu ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zdrojmi fondu sú nielen odvody, ale i pokuty za porušenie povinností ustanovených cit. zákonom o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, napr. za neoprávnenú činnosť na poľnohospodárskom pôdnom fonde, vykonanie zmeny druhu pozemku bez súhlasu príslušného orgánu atď.

Odvody za odňatie pôdy, či už trvalé alebo dočasné, sú príjmom uvedeného fondu a platia sa prostredníctvom miestne príslušného daňového úradu. Výška odvodu sa vypočítava za celú plochu odňatia. Odvod za trvalé odňatie sa platí jednorazovo a je splatný do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o odňatí nadobudlo právoplatnosť. Za dočasné odňatie sa platí odvod jednorazovo na celý čas dočasného odňatia za každý aj začatý rok trvania odňatia a je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Na záver len toľko, že v žiadnom prípade nie je možné vo vami uvádzanom zámere domáhať sa opravného prostriedku a vrátenia zaplateného odvodu. Počas príslušných konaní ste mali viackrát možnosť podať odvolanie proti vydanému rozhodnutiu (napr. pri vydaní územného rozhodnutia, stavebného povolenia) a konanie vo veci sa mohlo zastaviť a k povinnosti zaplatiť odvody za trvalé vyňatie pôdy nemuselo dôjsť. Vy ste však tieto možnosti nevyužili a podľa nášho názoru neexistuje žiaden opravný prostriedok, pokiaľ stavbu chcete vybudovať a svoj podnikateľský zámer i realizovať.

Ing. Ivana Hejná