Záhadný El Niňo

Čo sa deje v Tichom oceáne? Vedci si už zvykli na to, že nezvyčajné zmeny v ňom môžu vyvolávať prírodné katastrofy, ale doteraz nikdy sa tak nedialo niekoľko rokov za sebou.

El Niňo nazývaný niekedy aj „tep Zeme“, je záhadný klimatický systém, ktorý sa pravidelne objavuje v najväčšom oceáne. Je taký intenzívny, že ovplyvňuje teploty, búrky a dažde na celom svete. Sucho v Afrike i v Austrálii, tropické búrky v Pacifiku, prietrže mračien nad kalifornským pobrežím i svieža zeleň v peruánskej púšti – to všetko je pripisované jeho rozmarom. Ešte nedávno sa vracal vždy po troch až piatich rokoch.

V poslednom čase je však oveľa častejší. Po prvý raz v zaznamenanej histórii tohto javu sa opakoval štyri roky za sebou. V rovnakom období vznikol uprostred Tichého oceánu obrovský „bazén“ nezvyčajne teplej vody, ktorý neprejavuje žiadne známky pohybu. Vedci zatiaľ nevedia prečo, aj keď niektorí sa domnievajú, že to súvisí s celosvetovou zmenou klímy. Problém je, že nikto si zrejme nie je istý, ako vlastne El Niňo vzniká, a prečo je niekedy silnejší a inokedy slabší.

El Niňo v španielčine znamená „chlapček“ alebo aj „Ježiško“. Svoje meno dostal podľa toho, že jeho teplý prúd sa objavuje pri pobreží Peru a Ekvádoru v období Vianoc. Miestne oteplenie je však iba súčasťou zložitého systému zmien v oceáne a v atmosfére v oblasti tropického Pacifiku, ktorá zaberá tretinu obvodu zemegule.

Keď sa El Niňo a jeho „studená partnerka“ pomenovaná La Niňa (dievčatko) nedostaví, je počasie v tropickom východnom Pacifiku opačné ako v západnom: na východe je zima a sucho, na západe horúco a vlhko.

El Niňo vzniká, keď systém nízkeho tlaku v západnom Pacifiku zamieri na východ od Austrálie do stredného Pacifiku a k 180. poludníku. Nikto nevie, prečo sa tak deje, ale keď sa to stane, dochádza k početným prírodným katastrofám – časť oceánu, veľká ako Spojené štáty, sa mení na oblasť tropického búrkového systému, ktorý je pohyb atmosféry na celom svete.

Navyše sa menia i pasáty, ktoré umožňujú teplej vode prúdiť ďalej na východ. Keď sa systém nízkeho tlaku presúva do stredného Pacifiku, pasáty prestávajú, pretože oblasti nízkeho a vysokého tlaku sa vyrovnávajú. Studený jazyk ustupuje k východu a umožňuje teplému prúdu postup rovnakým smerom. Oba javy sa navzájom podmieňujú: ako sa východný Pacifik ohrieva, pasáty sa upokojujú a s ich upokojením teplota vody stále rastie. To je obdobie El Niňa, keď sa teplota povrchovej vody vo východnom Pacifiku zvyšuje o jeden až päť stupňov Celzia. Na východe sa húfy rýb potápajú do väčšej hĺbky za studenšou vodou a nezvyčajné dažde zavlažujú púšte Peru. Na západe odoberá vlhkosť Ázii, vyvoláva sucho v dažďových pralesoch Bornea a v pšeničných lánoch Austrálie, dokonca i na ostrovoch v Indickom oceáne a vo východnej Afrike.

Našťastie existuje mechanizmus, aj keď oneskorený, ktorý bráni tomu, aby toto otepľovanie pokračovalo donekonečna. Kľúčom k nemu je rozdielna reakcia atmosféry a oceánu. Hoci vzduch sa rýchlo prispôsobuje zmenám teploty povrchovej vody, reakcia oceánu na zmeny teploty vzduchu je pomalšia. Zložitý systém prelievania studených a teplých vôd v Pacifiku spôsobuje, že na miesto El Niňa pravidelne nastupuje La Niňa.

Aspoň nastupovala, podľa teórie fungujúcej v uplynulých sto rokoch, keď El Niňo prichádzal v obdobiach tri až päť rokov a La Niňa medzi tým. Od roku 1976 je však El Niňo výraznejšie silnejší ako jeho chladnejšia sestra. Od toho roka bola zaznamená iba jedna silná La Niňa, ale päť Niňos, z ktorých ten, ktorý prišiel v rokoch 1982 - 1983, spôsobil škody za osem miliárd dolárov a spôsobil smrť tisícov ľudí. Jeho účinky sa prejavili takmer na všetkých kontinentoch.

Vedci nepozerajú už na tento jav ako na jednoduchú odchýlku od normálu. „Je to celkom nový režim. Nič podobné sa za posledných sto rokov nestalo,“ vraví Ants Leetmaa z meteorologického centra v Camp Springs v americkom Marylande. Vedci však nemajú dostatok údajov na to, aby mohli porovnávať, čo je „normálne“. V prípade El Niňa sú údaje pomerne chudobné. Záznamy zmien atmosférického tlaku nad Pacifikom sú k dispozícii za stodvanásť rokov, ale iba o niečo viac ako desať rokov bola podrobne sledovaná teplota povrchových vôd Pacifiku. „Pokiaľ k podobnému javu ako teraz došlo už niekedy skôr, jednoducho to nevieme,“ domnieva sa Mark Cane z meteorologického ústavu v New Yorku.

Vedci konštatujú, že El Niňo sa v posledných rokoch správa tak, že spôsobuje mimoriadne problémy. Ukazuje sa, že k úplnému pochopeniu tohto javu je ešte veľmi ďaleko.

Keby sa príchod El Niňa podarilo predpovedať, pomohlo by to farmárom v rozhodnutí, aké plodiny zasadiť, a ekonómi, politici a manažéri by mohli podľa predpovede regulovať dodávky vody, výrobu vodnej energie, rybolov, dovoz potravín a mnoho ďalších aktivít.

(mb)