Platby za verejnú produkciu

Mnohým podnikateľom v oblasti spoločného stravovania a hotelierstva uniká povinnosť platby za verejnú hudobnú produkciu, ktorej autor má právo na ochranu svojho autorstva, a tým aj právo na odmenu za každé použitie svojho diela. Autorský zákon č. 383/1997 Z. z. a zákon NR SR č. 234/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon, paragraf 5, odsek 10, definuje verejný prenos ako šírenie obrazov alebo zvukov záznamov, obratov a zvukov diela alebo premetu príbuzných práv pomocou drôtového alebo bezdrôtového spojenia prostredníctvom technického zariadenia alebo iným spôsobom. V zmysle zákona sa považuje za verejný prenos aj vnímanie hudby v zariadeniach verejného stravovania alebo obrazu prostredníctvom televízneho prijímača v izbe ubytovacieho zariadenia. Poplatky v zmysle zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv vyberajú organizácie kolektívnej správy, ku ktorým patria aj OZIS a SLOVGRAM.

V zmysle dohody medzi uvedenými organizáciami vyberá poplatky v zmysle Autorského zákona v uvedenom prípade SLOVGRAM v rozsahu oprávnenia MK SR č. 3/98. Poplatky sa pohybujú v rozsahu od 500 až 5000 korún za rok, pričom jej paušálna výška vychádza z kategórie, rozlohy či vyťaženosti kapacít. Problém je však v tom, že mnohé zo zariadení spoločného stravovania alebo ubytovacie zariadenia si svoje povinnosti vychádzajúce zo zákona neplnia.

Rudolfa Vallová