Dvojité zdanenie, vlastníci bytov

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Dovoľte, aby som sa na vás obrátila pri riešení môjho problému, týkajúceho sa vylúčenia dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí (§ 54 zákona č. 366/1999 Z. z.).

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov príjmy zo závislej činnosti sa vylučujú zo zdanenia v SR, ak ich dosahuje daňovník s bydliskom v SR zo zdrojov v zahraničí:

a) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí alebo

b) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v Slovenskej republike,

ak sú tieto príjmy zahrnuté do výdavkov (nákladov) stálej prevádzkarne v zahraničí.

Z tohto znenia zákona vyplýva pre vylúčenie príjmov zo závislej činnosti zo zdanenia v SR nevyhnutnosť zahrnutia týchto príjmov do výdavkov stálej prevádzkarne v zahraničí tak pre zamestnávateľa so sídlom v SR, ako aj pre zamestnávateľa so sídlom v zahraničí.

Podľa môjho názoru by sa však podmienka týkajúca sa stálej prevádzkarne mala vzťahovať iba na tuzemských zamestnávateľov. V tomto prípade by príjmy plynúce zo zamestnania fyzickej osoby s bydliskom v SR v stálej prevádzkarni tuzemského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí boli zo zdanenia  v SR vylúčené.

Ak by sa táto podmienka týkala aj zamestnávateľov so sídlom napr. v ČR, znamenalo by to, že príjmy zo závislej činnosti zamestnanca s bydliskom v SR by boli zo zdanenia vylúčené iba v prípade, ak by mu plynuli zo stálej prevádzkarne tohto zamestnávateľa umiestnenej napr. v USA, Nemecku, SR atď. Z toho vyplýva, že by nesmel dosahovať príjmy zo zamestnania priamo z krajiny sídla alebo bydliska zamestnávateľa (v tomto prípade z ČR), ale len z krajín umiestnenia jeho stálych prevádzkarní. Prosím vás o vyjadrenie sa k problému.

.

- Podľa nášho názoru ide o príjmy od dvoch typov zamestnávateľov, t. j. buď od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (bez ďalšej podmienky), alebo ak ide o „nášho“ zamestnávateľa, ide o príjmy, ktoré sú zahrnuté do výdavkov (nákladov) stálej prevádzkarne v zahraničí. V takom ponímaní, ako ste načrtli, by to naozaj nemalo zmysel. Záver - príjmy zo stálej prevádzkarne sa na tieto účely vzťahujú len k tuzemským zamestnávateľom.

Podľa akých právnych, účtovných a daňových predpisov sa musí riadiť spoločenstvo vlastníkov bytov, akú minimálnu agendu musí viesť (jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, iná agenda...)?

- Základnou právnou normou je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 tohto zákona správu domu možno zabezpečiť dvoma spôsobmi - zriadením spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo zmluvou o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou. Podľa § 7 sú spoločenstvá vlastníkov bytov právnickými osobami.

Ďalším právnym predpisom je zákon o daniach z príjmov. Podľa § 17 sú tieto spoločenstvá daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb. Patria medzi daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 18 ods. 4 a 5). Pri zisťovaní základu dane vychádzajú buď z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva), alebo z hospodárskeho výsledku (ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva) s tým, že tieto ukazovatele upravia v zmysle cit. zákona č. 366/1999 Z. z. Ak spoločenstvo vypláca odmeny za vykonávanie určitej práce fyzickým osobám, t. j. ak ide o príjem zo závislej činnosti, tak je spoločenstvo aj platiteľom dane ako zamestnávateľ. Musí sa na daňovom úrade zaregistrovať a odvádzať daň alebo preddavok na daň pri výplate týchto príjmov. Musí viesť buď mzdové listy, alebo evidenciu v zmysle § 45 zákona č. 366/1999 Z.

Rozsah a spôsob vedenia účtovníctva je ustanovený v zákone č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Uviedli sme len základné právne normy, ktoré je potrebné mať k dispozícii.

Môžem prispieť zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie k 55 % sumy hradenej zamestnávateľom na hlavné jedlo ešte príspevkom zo sociálneho fondu nasledujúcim spôsobom? Tvorba fondu za celý rok je 3000 Sk za štyroch zamestnancov. V decembrovej výplate chcem zamestnancom prispieť na stravovanie jednorazovo zo sociálneho fondu vo výške 30 % z 3000 ako povinný prídel na stravné lístky a na sociálnu výpomoc 20 % z 3000 Sk. Spolu je to 50 % (1500 Sk). Ak to vydelím štyrmi (zamestnancami), je to 375 Sk pre každého za celý rok.

- Z § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov vyplýva, že je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom na zabezpečenie stravovania z tohto fondu príspevok nad rozsah ustanovený v § 140 Zákonníka práce. Týka sa to zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere k zamestnávateľovi (v prípade kolektívnej zmluvy možno rozšíriť tento okruh príjemcov príspevkov o ďalšie osoby). Ak je uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa postupuje podľa zásad v nej dohodnutých a ak uzatvorená nie je, tak je možné postupovať podľa vami uvedeného členenia (podielu z povinného prídelu do fondu). Aj keď to nie je v zásade vylúčené, príspevky na stravovanie by sa mali poskytovať priebežne v nepeňažnej forme (formou lacnejších stravných lístkov - vtedy by bol účel v podstate splnený), pretože vtedy u zamestnancov ide o príjem od dane oslobodený. Ak sa tento príspevok poskytne jednorazovo ako uvádzate, t. j. v peňažnej forme, pôjde o príjem zdaniteľný (10-percentná sadzba dane).

Jana Zátopková