Nevypočutý ekonóm?

R. I. Chazbulatov: V princípe podporujem Putina

Bývalý predseda ruskej Štátnej dumy, niekdajší ruský viceprezident a dnes predovšetkým vedúci Katedry svetovej ekonomiky Ruskej ekonomickej akadémie G. V. Plechanova Ruslan Chazbulatov sa počas nedávnej medzinárodnej konferencie v Bratislave stretol aj s reprezentáciou Hospodárskeho klubu (NEF). Pri tejto príležitosti nám poskytol rozhovor.

Ako by ste z vášho pohľadu charakterizovali transformujúci sa proces vo východnej Európe?

- Ako profesionálny ekonóm môžem povedať len jedno: pokiaľ ide o Ruskú federáciu, všeobecná ekonomická situácia ruskej ekonomiky je podľa mňa pesimistická. Jedným z dôvodov je fakt, že investície do výrobného sektora sú veľmi nízke, rozvoj zaznamenáva len sektor služieb. Vezmite si napríklad osobitne strojársky priemysel, rozvíja sa slabo. Na druhej strane sa začína venovať až príliš veľká pozornosť vojenskopriemyselnému komplexu. Pokiaľ ide o ruský agrárny sektor, je v troskách. V každej fungujúcej spoločnosti hocikde na svete je však poľnohospodárstvo sféra, od ktorej závisí existencia obyvateľstva. V Rusku však okrem toho amjú byť základom rozvoja krajiny len energonosiče bez toho, aby sa predstavitelia skutočne zaoberali problémami krajiny, záujmami národa. Takže, nevidím optimisticky perspektívy rozvoja ruskej ekonomiky do budúcnosti.

Vidíte východisko z tejto situácie?

- Je jednoduché. V prvom rade treba seriózne prehodnotiť tieto ekonomické problémy a prijať správnu ekonomickú stratégiu. Vláda však nemá dosiaľ takú ekonomickú stratégiu.

Rusko veľmi citlivo reaguje na ceny ropy. V súčasnosti pri ich vysokej hladine čelí energetickej kríze.

- Ceny energonosičov, teda predovšetkým plynu a ropy, sú skutočne vysoké. Tým, že ropné spoločnosti v Rusku vyvážajú ropu a plyn, spôsobujú vnútornú energetickú krízu. Okrem toho sa vyváža aj drevo. Prakticky všetko, čo sa vyrobí v ruskej ekonomike. Dovážajú sa potravinárske produkty, hoci nie vždy dostatočnej kvality. Platy sú nízke, životná úroveň sa tiež rýchlo znižuje. Keďže nie som ideológ, ale profesionálny ekonóm, vidím tu protirečenie ekonomickej politiky so základnými potrebami ľudí. Je potrebná riadna korekcia ekonomickej politiky. Ja by som ju urobil.

Nechcete sa vrátiť späť do politiky?

- Vrátil by som sa, ale zatiaľ ma o to nik nežiada.

V čom je napríklad v poľnohospodárstve hlavný problém?

- Nepovedal by som, že je to len v tom, či máte možnosť vlastniť pôdu alebo nie. Odhliadnuc od zahraničných spoločností, každý človek v Rusku ju má možnosť vlastniť a aj väčšinou vlastní. Ale kde sú traktory, osivo, palivo? Obyčajný človek má mzdu v priemere 20 USD mesačne. Ceny sú svetové... Každý z tých malých poľnohospodárov platí obrovské peniaze za energiu, poľnohospodárske nástroje, ale nemá peniaze. Takže, ako bude pomáhať rozvíjať tento sektor? Cenové nožnice dosiahli kolosálny rozmer. Tu niekde je riešenie hlavného problému.

Minister poľnohospodárstva a výroby Alexej Gordejev počíta od budúceho roka so zvýšením štátneho financovania poľnohospodárstva o 30 % pri terajšom zadlžení rezortu 170 mld. RUR (asi 6,086 mld. USD), ďalej s jeho oddlžením predajom efektívnym vlastníkom a s novým spôsobom poisťovníctva, úverovania a lízingu. Postačí to, aby sa - ako on hovorí - stalo ruské poľnohospodárstvo konkurencieschopné?

- To je strašne málo peňazí. Nielen, že to nepostačí, ale mám pocit, že aj súčasné peniaze idú do čiernej diery. Opakujem ešte raz, chýba správna ekonomická stratégia. Ja však v agrárnom sektore nevidím ani len ekonomickú politiku.

Takže máte recept?

- Áno, pravdaže, ale problém nie je v tom, či ho mám alebo nie, ale v tom, že nikto od takých ľudí, ako som ja, stratégiu nepožaduje. Preto ju ani nemienim na verejnosti prezentovať.

Dobre, otázku položím inak. Čo sa vám na systéme a práci vlády zdá byť zlé?

- Zlé? Prezident Putin mi je sympatický. Ale jeho vláda prijala absolútne nesprávnu stratégiu rozvoja. Namiesto krátenia byrokracie sa ešte viac rozširuje. Myslím, že v bývalom Sovietskom zväze bolo menej byrokracie, ako je teraz v Ruskej federácii. Máme sedem federálnych okruhov. Každý okruh znamená tisíc a tisíc nových úradníkov. To je spojené so zvyšovaním administratívneho personálu a, samozrejme, počtu miestnej polície. Pýtam sa načo? Ľuďom to potrebné nie je, akurát musia platiť väčšie dane. To je prvá oblasť. Druhou je problém Čečenska. Ten sa dá riešiť rovnako v priebehu dvoch-troch mesiacov.

Máte čečenský pôvod, prezident Putin o vás v minulosti uvažoval ako o mužovi, ktorého postaví do čela kaukazskej republiky. Vy ste ešte koncom apríla vystúpili s návrhom utvoriť komisiu na obnovu Čečenska. Zastávate názor dať samostatnosť tejto republike?

- Nebavme sa o samostatnosti či zotrvaní Čečenska vo federácii. Putin dobre vedel, že o Kaukaze viem toho veľa a že by som mohol pomôcť túto krízu vyriešiť. Ale nepožiadal ma o to, preto si svoje názory nechám pre seba. Hlavné je, aby sa v Čečensku dosiahnuť mier, aby tu ľudia nemreli.

Boli ste aj predsedom Štátnej dumy. Kde vidíte rozdiel medzi spôsobom vládnutia prezidentov Jeľcina a Putina?

- Hhneď na začiatku musím povedať, že som mal dobré vzťahy s prezidentom Jeľcinom, bol som jeho prvým vicepremiérom. Často sa preto so mnou radil. Myslím si, že chyba bola v ľuďoch v jeho blízkosti. Pokiaľ ide o súčasného prezidenta, vážim si ho ako osobu. Myslím, že chce skutočne niečo urobiť a dokázať. V princípe podporujem jeho politiku.

Prečo podľa vás Jeľcin dopadol tak, ako dopadol?

- Uveril rečiam ľudí okolo neho, ktorí mu hovorili, že mu dajú všetku moc, že v priebehu dvoch-troch rokov sa tak dosiahne ekonomický rozvoj v krajine, bola to mylná teória a on si ju osvojil. Historická streľba do parlamentu však bola jeho najväčšia chyba. Práve od tohto zákroku voči zákonodarnému orgánu krajiny a začal odklon od demokracie v Rusku.

Uveril takým ako Berezovskij?

- Prečo Berezovskij? Je to len mýtus, ktorý sa tu vytvoril. Keby ho nebolo, asi by ho bolo treba vymyslieť. Nie je však vinný v tom, že nakradol. Dovolila mu to vtedajšia moc, využil len situáciu.

Aký je v súčasnosti vplyv magnátov na rozvoj ekonomiky v Rusku?

- Veľmi zlý. Od začiatku som proti tomu vystupoval. Základ bol v tom, že predstavitelia veľkých podnikov v Rusku si už v zárodku neosvojili pravidlá trhovej ekonomiky. Chceli využiť všetko, čo sa dá, a s pomocou moci. To sa týka najmä predstaviteľov bánk. Podľa mňa by predstaviteľ podniku ani nemal vedieť, kto je minister financií, pokým aktívne nepôsobí na základe fungujúcich zákonov trhu, pokým nevie, čo je konkurencia a kapitalizmus. Podnikateľ musí pracovať 24 hodín, čo mnohí nevedia. Spoliehajú sa len na to, že minister je ich priateľ. Ako ekonóm si stojím za tvrdením, že súkromné vlastníctvo neznamená ekonomickú slobodu. Pre podnik je prvoradá kvalita tovaru, konkurencieschopnosť, t. j. odbyt, príjmy atď., a dodržiavanie zákonov trhu.

Je súčasná legislatíva priaznivá pre zahraničných investorov?

- Zatiaľ nie, pretože hlavným faktorom pre normálne investície je politická stabilita. Ak nie som presvedčený, že zákony a administratíva sú dobré, tak tam neinvestujem prostriedky. Predtým som - či už s Jeľcinom alebo s jednotlivými premiérmi - hovoril: svet obracia pozornosť na politický systém v tej-ktorej krajine. A keď sa u nás každú chvíľu menia ministri, je to len signál destabilizácie. Zákony však existujú, tie sme prijali na začiatku 90. rokov. Problém je, že sa neplnia. Dôvodom je korupcia v krajine, rozkrádanie, neefektivita daňovej polície práve pre korupciu.

Slávka Blazseková