Žiaľ, opäť horšie

Peter Višváder

Je to dobrá správa: chudobný štát, člen klubu bohatých (OECD), Slovenská republika, bude mať dnes schválený štátny rozpočet na rok 2001. Predkladané čísla sú signálom, že vláda by už mala vytriezvieť a prestať snívať sen o tom, ako pomáha občanovi, či nebodaj zachraňuje túto krajinu. Problém nie je iba v tom, že ho od januára 2001 znovu neúmerne finančne zaťaží, ale najmä v tom, že ani vstupom do tretieho roku svojho vládnutia nedokázala predložiť reálny zmysluplný projekt, ako do štátneho rozpočtu naliať peniaze. Zvolila krátkodobú a lacnú cestu: predajom lukratívnych štátnych podnikov dotuje svoju neschopnosť rýchlo a účelne transformovať kľúčové výrobné, ale aj nadstavbové rezorty. Motív zakryť túto neschopnosť je silný, štátne podniky sa predávajú aj výrazne pod cenu. O čom je rozpočet Slovenska na rok 2001? O budúcnosti Slovenska. Tá nie je radostná, keďže schodok 37,8 mld. Sk (aj po započítaní schodku jednotlivých súčastí verejného rozpočtu) spolu s naprojektovaným rastom štátneho dlhu ukazuje, že Slovensko sa stáva ešte chudobnejšie a na dôvažok to budeme musieť všetci splácať.

Aj napriek tomu Slovensko rozpočet potrebuje. Hoci je pokrivený uličkami záujmových skupín, loby či snahy politikov byť „pri tom“ čo najdlhšie. Hoci odmieta posunúť prerozdeľovanie peňazí do regiónov a stále chce diktovať z centra. Hoci sa v štátnych podnikoch šafári, či už ide o neúmerné platy alebo záujmovo nasmerované zákazky. Ani jeden z politicky dosadených manažérov týchto podnikov nemá ambíciu riadiť ho hospodárne, v prospech štátneho rozpočtu. O tom celom to je. Napriek tomu je lepšie mať rozpočet ako provizórium. Viac by však mal byť o kontrole a efektívnosti vynakladania peňazí. Zbytočne potom vláda argumentuje, že nemôže dať peniaze obciam a mestám, že nemá kde vziať. Ale napríklad audit v Slovenských elektrárňach bol jediným zo štátnych podnikov. Trebárs takú optokáblovú magistrálu od Naftoprojektu za vyše 700 mil. Sk by mohol štát, resp. jeho podnik takpovediac stratiť za pozoruhodných okolností. Poslanci budú mať za 100 milión asistentov bez akýchkoľvek zákonných podmienok na ich kvalifikáciu. Peniaze teda sú, len treba vedieť, kde ich hľadať. Okrem kontroly je aktuálna aj vôľa a otázka uváženia priorít. Nie všetky priority sú vždy prioritami všetkých občanov, ale iba pre isté záujmové skupiny.

Čas ukáže, nakoľko verným zrkadlom bude realita budúceho roka pripravovanému štátnemu rozpočtu. To určí mieru neúspechu tejto vlády. Lebo neúspešná už alebo zatiaľ určite je. Kritériom hodnotenia je totiž iba jedna vec: ako sa má občan. A tomu je čoraz horšie.

Peter Višváder