Bola to len bitka veľkých o moc

Malé krajiny sa v Nice vlastne stali obeťami kupčenia

V histórii najdlhší a v podstate nedokončený summit EÚ v Nice zostal malým kandidátom a dovolíme si tvrdiť, že azda aj komisárom členských krajín pätnástky stáť v hrdle ako nedozreté víno. Ak sa pred vrcholnou schôdzkou hovorilo o potrebe deklarovania dátumu rozšírenia únie o krajiny východnej a strednej Európy, dnes sa stalo ono rovnaké rozširovanie len prázdnym sloganom. Podľa britského denníka Daily Telegraph sa jeho použitie dobre hodí do odpovede na odbitie všetkých kritických hlasov, podľa Guardianu hostiteľ summitu zabudol, na čo hostia do Nice cestovali a ujasňoval východiskové pozície jednotlivých účastníkov, ktoré boli už dávno známe. Jediným „čiastkovým“ prívetivým gestom voči kandidátskym krajinám tak podľa Financial Times bolo, že aspoň Belgicko - snažiac sa vlastne zachrániť seba - bojovalo do poslednej chvíle za všetky malé, a povedzme si otvorene - nefavorizované krajiny. Hoci Rumunsku tak prihodili podľa Guardianu o hlas navyše, bude v nej mať oveľa menší vplyv, než si v podstate zasluhuje vzhľadom na svoju veľkosť a počet obyvateľov. Viac pravdepodobne očakávali aj samotní komisári, dokonca aj jednotlivé krajiny. Fínsky premiér Paavo Lipponen vraj nebol s výsledkami summitu spokojný vôbec, lebo zložitý hlasovací systém umožní niektorým krajinám celkom ľahko blokovať rozhodnutia, keď sa únia rozšíri.

Takže, najmarkantnejší výsledok celého summitu je, že veľké krajiny si urobili summit pre seba a proti malým členom a budúcim krajinám. Aj keď sa totiž o summite hovorilo ako o príprave na rozšírenie, bola to skutočne najmä bitka o moc medzi veľkými. V Nice prehrali menšie členské štáty a Európska komisia, ktorá je tradične ich zástancom. Summit naznačuje najmä ďalší presun vplyvu z Bruselu smerom k vládam veľkých členov. No ako vždy, najdôležitejšie rozhodnutia sa aj teraz odložili, a tak je „chaotický kompromis z Nice len prelúdiom k zložitej reforme únie,“ uviedol napríklad Independent.

Podľa francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca dosiahnutá „nedokončenᓠdohoda zaostáva za nádejami, ktoré boli pred summitom v Nice. Všeobecný názor zo summitu EÚ v Nice je taký, že jeho výsledky sú výrazne nižšie, ako boli vopred oznamované ambície. Chudobná bilancia naznačuje, že integrácia do EÚ a rozšírenie únie na viac ako 20 krajín možno dosiahla politické limity, ktoré treba vziať do úvahy v diskusiách o budúcej architektúre EÚ. Európske ambície niektorých krajín - najmä Veľkej Británie a Švédska - zaostávajú za tým, čo si želajú ostatné členské krajiny EÚ. „Malé krajiny“ v EÚ odišli s pocitom, že sú obeťami „kupčenia“ v Nice, lebo nové prerozdelenie moci v EÚ budúcich rokov posilní veľké krajiny. Posledná noc „preťahovania lana“ v Nice sa však skončila kompromisom: Nemecko, ktoré chcelo, aby sa uznal jeho demografický primát, nakoniec pristalo na rovnaký počet hlasov v Rade ministrov ako Francúzsko, ktorému hrozilo urobenie ústupku v tomto smere. Chirac sa teda mohol spokojne vrátiť do Elyzejského paláca bez toho, aby Berlínu dovolil stáť o „prorocký“ stupienok vyššie. O polnoci vstúpili do ringu proti „arogancii veľkých“ aj „malí“, jeden za druhým - Portugalsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko, Švédsko a Fínsko, aby si tiež vydobyli svoje hlasy v Rade ministrov, aj keď s ústupkami.

Slovensko však vraj môže byť podľa vicepremiéra P. Hamžíka s výsledkami v Nice spokojné. „Pre Slovensko ako kandidátsku krajinu je dôležité, že môžeme vstúpiť do efektívne fungujúcej únie. Teraz už inštitucionálne neexistujú žiadne skutočné prekážky na rozšírenie EÚ,“ zdôraznil.

Historickú zmluvu by však mohol odmietnuť EP, čím by sa zablokoval celý dokument. Ani britskí konzervatívci nechcú ratifikovať dohodu v prípade, že sa v parlamentných voľbách na jar budúceho roka dostanú k moci.

(TASR/ČTK/sb)