Faraónka a dane

Okolo papyrusu vystaveného od októbra v berlínskom Egyptskom múzeu sa ustavične tlačia ľudia. Je to pochopiteľné. Veď vidieť rukopis kráľovnej Kleopatry sa doteraz ešte nikomu nepodarilo.

Zo staroveku nie je známy rukopis žiadneho literáta, žiadneho panovníka. Nedávno sa objavil a vraj patril krásnej vládkyni ríše na Níle, ktorá si omotala okolo prsta aj rímskych imperátorov Gaia Iulia Caesara a Marka Antonia. Obdivovaný papyrus pritom obsahuje iba kratučkú Kleopatrinu poznámku. Grécku noticku „genesthó(i)“ - staň sa - pripojila faraónka k dokumentu, ktorý oslobodzuje od dane export vína a obilie rímskeho vojvodcu Canidia, a to vo februári roku 33 pred Kristom. Aspoň tak to tvrdí holandský vedec Peter van Minnen, ktorý sa tak postaral o menšiu senzáciu.

Obraz Kleopatry ovplyvnila propaganda jej nepriateľov. Ešte 2030 rokov po smrti je faraónka vyobrazovaná ako intrigánka, respektíve nymfomanka. Kleopatra však bola schopná a vzdelaná panovníčka, ktorá pravdepodobne veľa času strávila administratívou - tvrdia historici. Papyrus priviezli do Berlína vedci už v roku 1904. Južne od Káhiry ho jednoducho kúpili: bol zlepený so stovkami ďalších ako starý papier.

(mb)