Zdravý hnev impulzom zmien

Z vystúpenia ministra zahraničných vecí E. Kukana

Programové vyhlásenie vlády potvrdilo dlhodobé strategické priority našej zahraničnej politiky, ktorými sú získanie členstva v NATO a integrácia do EÚ. Ako prioritu, ktorej naplnenie sa malo uskutočniť ešte v súčasnom volebnom období, si stanovila získanie členstva v OECD. Vláda, prirodzene, deklarovala i záujem o rozvoj regionálnej spolupráce v stredoeurópskom priestore a rozvoj priateľských vzťahov so svojimi susedmi. Stanovenie cieľov je veľmi dôležité, avšak dôležitejšie bolo, že súčasná vláda aj skutočne začala realizovať politiku, ktorá jednoznačne smeruje k naplneniu týchto cieľov. Vyznieva to asi zvláštne, ale o predchádzajúcej vláde to nebolo možné povedať.

Cítili sme nevyhnutnú potrebu zmeniť spôsob vnímania SR zo strany zoskupení a krajín, ku ktorým sa chceme pripojiť a s ktorými chceme spojiť našu budúcnosť. Nástupom novej vlády s jednoznačne prointegračnou politikou sa zintenzívnil dialóg medzi SR, inštitúciami EÚ a jej členskými štátmi. Základnou úlohou bolo dosiahnutie otvorenia rokovaní o vstupe do EÚ. Činnosť ministerstva zahraničných vecí a ostatných rezortov bola zameraná na zintenzívnenie dialógu s inštitúciami EÚ i členskými krajinami a na aktivity v rámci orgánov ustanovených na základe Európskej dohody o pridružení. Európska komisia ocenila výsledky dosiahnuté v našom integračnom úsilí a odporúčala začať prístupové rokovania v roku 2000. Ako iste viete, rozhodnutie o pozvaní SR začať tieto rozhovory bolo prijaté na helsinskom summite EÚ v decembri 1999. Pred tromi týždňami sme absolvovali už 3. stretnutie Konferencie o pristúpení na úrovni ministrov a od začiatku negociácií vo februári tohto roku nespočetné množstvo stretnutí expertov z rôznych oblastí a na rôznych úrovniach. Celkový počet uzatvorených kapitol dosiahol desať, pričom šesť kapitol ostáva na rokovacom stole. Slovensko dosiahlo spomedzi krajín helsinskej skupiny, po Malte druhý najvyšší počet predbežne uzatvorených kapitol. Zároveň sa nám tým podarilo priblížiť ku krajinám tzv. luxemburskej skupiny, čo vytvára priaznivé politické podmienky na postupné splývanie oboch skupín kandidátskych krajín.

Podobne sa SR v roku 1999 na základe splnenia politických kritérií pre vstup do NATO a politického odhodlania vlády urobiť ďalšie kroky v príprave vrátila do skupiny kandidátov a prirodzených uchádzačov o prevzatie úlohy hybnej sily ďalšieho rozširovania aliancie. Dôležitým medzníkom v histórii aliancie boli závery washingtonského summitu NATO v apríli 1999, na ktorom vláda SR privítala najmä potvrdenie politiky otvorených dverí a prijatie akčného plánu pre členstvo. V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Národného programu prípravy SR na členstvo v NATO bol v prvom polroku 2000 dosiahnutý výrazný kvalitatívny posun, ktorý bol ocenený v hodnotiacej správe Severoatlantickej rady. Potvrdilo sa, že SR je vnímaná v NATO ako silný kandidát na členstvo.

K výraznému posilneniu pozícií SR došlo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Dôsledné dodržiavanie princípov právneho štátu, schválenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín i konštruktívny prístup k riešeniu základných opatrení v oblasti integrácie rómskeho obyvateľstva boli pozitívne hodnotené na pôde OBSE i v jej štruktúrach. Tieto skutočnosti zohrali svoju úlohu aj pri vymenovaní slovenského diplomata J. Kubiša do funkcie generálneho tajomníka OBSE. Ide vôbec o prvé vymenovanie občana SR do vrcholnej riadiacej funkcie v rámci medzinárodných organizácií.

Podnikateľská komunita s veľkým napätím sledovala činnosť zainteresovaných rezortov vo vzťahu k OECD, ktorá sa sústredila na splnenie úloh dôležitých pre úspešné skončenie prístupového procesu. Rozhodnutie o pozvaní však neprišlo hneď pri prvej príležitosti po jeho skončení. SR sa nie našou vinou stala katalyzátorom opätovného otvorenia otázok riešenia základných európsko-amerických hospodárskych vzťahov, kde dominovala oblasť audiovízie. Mesiac hektických negociácií, ktoré boli skúškou diplomatickej obratnosti a prezieravosti však nakoniec vyvrcholil 28. 7. 2000 pozvaním na vstup do tejto významnej organizácie.

Vzťahy so susednými krajinami dostali nový impulz pre ďalší rozvoj, najmä revitalizáciou spolupráce vo formáte V-4. Z tohto obnoveného prístupu ku kooperácii stredoeurópskeho regiónu Slovensko profituje predovšetkým v súvislosti s jeho integračnými ambíciami. Jej najvýraznejším doterajším úspechom, podľa môjho názoru je jednoznačné presadenie pojmu vyšehradská skupina v základnom zahraničnopolitickom slovníku medzinárodných vzťahov. Toto možno povrchné hodnotenie sa opiera iba o vonkajší prejav. Za ním sa však skrývajú hlboké väzby medzi partnerskými krajinami navzájom, ale v poslednom období i medzi nimi ako skupinou a ostatným svetom. Vyšehradská skupina je vnímaná ako silné regionálne zoskupenie, čo potvrdzujú stretnutia najvyšších predstaviteľov krajín V-4 s G. Schröderom, T. Blairom či L. Jospinom.

Zaznamenali sme prelom v slovensko-amerických vzťahoch. Zrodila sa nová kvalita vzťahov, potvrdená dvoma stretnutiami predsedu vlády SR s prezidentom USA. Vyjadrením jednoznačnej podpory súčasnému smerovaniu Slovenska bola aj prvá oficiálna návšteva ministerky zahraničných vecí USA na Slovensku. V hospodárskej oblasti najväčšiu pozornosť pútal vstup U. S. Steelu do VSŽ Košice. Na Slovensko prišiel renomovaný zahraničný investor, ktorý výrazným spôsobom pomohol vyriešiť zložitú situáciu jednej z našich najväčších firiem.

Do slovensko-ruských vzťahov sa vniesol prvok presadzovania jednoznačnej, jasnej, prehľadnej, spoločne presadzovanej a tlmočenej, nespochybniteľnej a nemennej línie štandardnosti, transparentnosti, vyváženosti, vzájomnej výhodnosti a reciprocity, s osobitným dôrazom na obchodno-ekonomickú stránku.

Aký vývoj očakávame v druhej polovici funkčného obdobia? Najdôležitejšou úlohou vlády bude udržať nastúpené tempo pri plnení podmienok na vstup do EÚ a NATO. Dosiahnutie týchto dvoch strategických priorít a cieľov zahraničnej politiky SR, samozrejme, nie je možné viazať na funkčné obdobie terajšej vlády. Je zrejmé, že rozhodnutie o prijímaní nových členov do Severoatlantickej aliancie padne najskôr v roku 2002, teda v závere štvorročného cyklu vládnutia na Slovensku. Prijímanie nových členov do EÚ je v súčasnosti predmetom širokej diskusie v jej vnútri aj medzi kandidátskymi krajinami, pričom badať tendenciu posúvať dátum prijatia prvých členov spomedzi kandidátskych krajín na rok 2004 - 2005.

Do prijatia rozhodnutia o rozširovaní NATO sa SR sústredí na plnenie národného programu PRENAME. Do konania budúceho summitu Severoatlantickej aliancie by sme mali presvedčiť o pripravenosti armády a celej spoločnosti na členstvo v nej.

Vzťah SR k ostatným uchádzačom o členstvo sa tiež bude zakladať na vyváženosti medzi spoločným deklarovaním záujmu o vstup do NATO, kde by sa Bratislava mala zviditeľniť stretnutím predsedov vlád, a na druhej strane individuálnym postupom v plnení prístupových kritérií, ktorý by mal zabezpečiť čo najskorší vstup do aliancie. Nie je totiž možné vychádzať z predpokladu, že NATO sa rozšíri naraz o deväť nových členov. Vzhľadom na ambície SR dosiahnuť maximálny pokrok v rokovaniach o vstupe do EÚ s cieľom znížiť súčasné zaostávanie za luxemburskou skupinou kandidátskych krajín na minimum, je prioritným záujmom SR zrýchliť prístupový proces.

V oblasti vyšehradskej spolupráce budeme klásť dôraz na jej prehlbovanie a to tak na úrovni centrálnych vlád, ako aj na regionálnej a lokálnej. Vyšehradskú skupinu SR považuje za najdôležitejšie regionálne zoskupenie, v ktorom v súčasnosti participuje, a tak bude k nemu pristupovať i z hľadiska perspektívy stredoeurópskeho priestoru v zjednotenej Európe.

Ak mám hovoriť o zameraní zahraničnej politiky SR na pôde Hospodárskeho klubu, nemôžem nespomenúť Pakt stability pre juhovýchodnú Európu. Politická zmena v JZR priniesla výrazný, pozitívny posun a jej prijatie za člena paktu priblížilo realizáciu veľkých projektov rekonštrukcie balkánskeho priestoru. Slovensko je v pozícii pozorovateľa a nie je možné očakávať, že táto pozícia sa zmení. To však ani nie je najpodstatnejšie. Podstatné je, že príležitosť na účasť slovenských firiem na realizácii projektov obnovy tu existuje. Mali by sme byť na to pripravení. Nevyhnutnosťou je koordinácia medzi viacerými rezortmi. Rozhodujúce postavenie majú podpredsedovia vlády SR pre európsku integráciu a ekonomiku, ministerstvo hospodárstva, a samozrejme, ministerstvo zahraničných vecí. Cítim potrebu silnejšieho prepojenia medzi vládnou sférou a podnikateľskými subjektmi a ich združeniami. Podľa môjho názoru práve v schopnosti koordinácie aktivít rôznych sektorov života spoločnosti oproti mnohým porovnateľným krajinám zaostávame. Hnevá ma to a veľmi by som to chcel zmeniť. Hnevá to iste aj vás. Mám na myslí taký zdravý hnev, ktorý sa stáva impulzom na uskutočnenie pozitívnej zmeny.