Rozpočet iba hasenie

Peter Višváder

Koalícia sa teší, lebo si schválila štátny rozpočet na rok 2001. Schválila si ho tak ako chcela a napĺňa ju to optimizmom. Najcennejšie je pre ňu to, že ani politické škriepky neznamenali viditeľné zakolísanie pri rozpočte. Okrem toho spokojnou ju robí aj spôsob, akým bude rozpočet, teda centrum rozdeľovať peniaze aj naďalej. Toľko sľubované a diskutované prenesenie rozdeľovacieho procesu na nižšie články riadenia sa odložilo na neurčito, nekoná sa ani väčšia transparentnosť vo finančných tokoch. Občan teda i naďalej bude nechápavo krútiť hlavou nad vysokou réžiou štátnych podnikov a neschopnosťou štátu efektívne riadiť a vlastniť, nad tým, ako a kde sa strácajú peniaze v zdravotníctve, v sociálnom systéme...

Najlepšie je to vidieť z poklesu podielu finančných objemov prerozdeľovaných na úrovni obcí a miest. Nepochopenie ich situácie vládou je pre tento rozpočet typické. Ak obce a mestá dostali oproti pôvodnému vládnemu návrhu viac o 568 miliónov, vláda sa hrdí, ako im pomohla. Ale to ich problémy nevyrieši, pretože na reálne zabezpečenie dnes vykonávaných kompetencií žiadali 1,1-miliardové zvýšenie. Rast iba o pol miliardy je vládnym alibizmom. Iba zmierni problémy. Napríklad, že ulice nebudú tmavé od polnoci do piatej hodiny, ale od jednej hodiny. Odpadky nevyvezú dva týždne po potrebnom termíne, ale iba desať dní po ňom. Pod takéto riešenie problémov sa podpísala ústavná väčšina, napriek tomu, že predstavitelia ZMOS dali jasné argumenty.

Vláda dnes už schváleným rozpočtom ukázala, že Slovensko nemá ani pri údajne stabilizovaných makroekonomických údajoch na riešenie zásadných rozpočtových problémov. Dokáže iba hasiť tam, kde je najhoršie. To je zatiaľ systém jej práce a aj charakteristická črta prijatého rozpočtu. Vytvára to priestor na rast zadlženia a je otázne, ako ďaleko SR na budúci rok pôjde. V tomto smere si vláda v rozpočte nechala v § 12 otvorené veľmi veľké dvere. V podnikateľskej sfére, v bankovej, v zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére platíme veľkú cenu za staré spôsoby rozdeľovania a použitia finančných zdrojov. Reformovať je nevyhnutnosť. No Slovensko je stále iba majstrom sveta v rozprávaní o reformách. Ale ktorá sa doteraz uskutočnila? Alebo aspoň jej časť? Žiadna. Projektová skladba rozpočtu, keď peniaze nepôjdu rezortom, ale na konkrétne účely a budú presne podľa toho aj rozdelené a sledované, je iba budúcnosť. A s ňou aj presun kompetencií spolu s peniazmi na obce.