Univerzálna časť základu dane

Nárok na odpočet 38 760 Sk nemajú platitelia paušálnej dane

Pre nezdaniteľnú časť základu dane platí všeobecne, že sa týka rovnako všetkých fyzických osôb, t. j. podnikateľov (s výnimkou tých, ktorí si uplatnili tzv. paušálnu daň), „nepodnikateľov“ i zamestnancov, ktorí v roku 2000 mali príjmy, ktoré budú priznávať v daňovom priznaní alebo ktorým sa daň bude vyrovnávať v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo ktorí nepatria ani do jednej z týchto skupín osôb (zamestnanci, ktorí nebudú daňovú povinnosť vyrovnávať). Tieto fyzické osoby si v texte ďalej označíme skrátene ako „daňovníci“.

Pri výpočte daňovej povinnosti za rok 2000 má každý daňovník možnosť znížiť si základ dane o jeho nezdaniteľnú časť, ak sú na to splnené zákonom ustanovené podmienky (boli od roku 1993 do roku 1999 ustanovené v § 15 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). V súčasnosti vychádzame z § 12 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ďalej len „zákon“).

Sociálny aspekt

Nezdaniteľná časť základu dane by mala plniť najmä sociálnu funkciu. Mala by byť spravodlivá, pretože každému daňovníkovi znižuje základ dane rovnako za zákonom stanovených podmienok.

Tzv. spravodlivosť spomíname, aj keď ide o relatívnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane. Úplne spravodlivá by bola možno v prípade, ak by mal každý daňovník rovnakú výšku príjmov a bol v rovnakej sociálnej situácii. Ak však má daňovník nízke príjmy a vysokú nezdaniteľnú časť, ktorá sa mu v niektorých prípadoch ani fakticky nemôže celá z príjmov zohľadniť (odpočítať), je na tom finančne horšie, aj keď mu daňová povinnosť nevyjde žiadna, ako ten daňovník, ktorý má vysoké príjmy, resp. také príjmy, že sa z nich nezdaniteľná časť môže zohľadniť celá. Miera spravodlivosti by mala možno spočívať v podiele nezdaniteľnej časti základu dane k jeho celkovému základu. Daňová reforma, ktorá bola u nás zavedená v roku 1993 tiež z uvedeného dôvodu, mala okrem iného za cieľ z daní, pokiaľ možno, čo najviac vymazať tzv. sociálny aspekt. Hoci sa to celkom nepodarilo a stále sú tlaky na tento spôsob riešenia rôznych sociálnych problémov a situácií v praxi, v súčasnosti daňové zaťaženie v určitej miere odzrkadľuje i sociálne pomery daňovníkov. Ak je však daňovník ženatý (daňovníčka vydatá), náš zákon stále nezohľadňuje v podstate rodinné pomery ako také. Nezdaniteľná suma na manželku (manžela) nie dostatočným spôsobom rieši tento problém.

Pripomeňme, že celkový základ dane z príjmov fyzických osôb je tvorený zo súčtu piatich možných čiastkových základov dane, podľa ich jednotlivých druhov (zo závislej činnosti a funkčných požitkov; z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti; z kapitálového majetku; z prenájmu a ostatné príjmy). Nezapočítavajú sa do neho príjmy od dane oslobodené a príjmy, pre ktoré je stanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane.

Nároková suma

Vypočítaný celkový základ dane sa podľa § 12 zákona č. 366/1999 Z. z. znižuje o jeho nezdaniteľnú časť, resp. o jednotlivé nezdaniteľné sumy, na ktoré má daňovník nárok.

Ak daňovník nepodáva daňové priznanie z dôvodu, že v príslušnom roku mal len príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky zo zdrojov na území Slovenskej republiky (t. j. najmä zo zamestnania), ktoré boli zdaňované v priebehu roka len preddavkovo, nárok na uvedené „odpočty“ z daňového základu má rovnaké. To znamená, že v prípade, ak mu robí ročné zúčtovanie jeho zamestnávateľ, z príjmov mu odpočíta rovnaké nezdaniteľné sumy, pokiaľ si ich u neho uplatní. Niektoré sumy si v zamestnaní uplatňoval takýto daňovník preddavkovo už v priebehu roka mesačne, vo výške jednej dvanástiny ročnej sumy a niektoré si môže uplatniť až po skončení roka (na manželku a dary).

Ak si niektoré nezdaniteľné sumy zamestnanec v priebehu roka neuplatňoval (zámerne, z nevedomosti alebo z objektívnych dôvodov, napr. bol dlhšie chorý a pod.), stále má možnosť dodatočne si ich po skončení roka uplatniť pri ročnom zúčtovaní. Musí však zamestnávateľovi potrebné skutočnosti nahlásiť najneskôr do 15. februára 2001. Automaticky sa mu zohľadní základná nezdaniteľná suma, ak spĺňa zákonné podmienky.

Upozorňujem ďalej na fakt, že nezdaniteľné sumy sa môžu odpočítať len z príjmov, ktoré neboli zdaňované osobitnou sadzbou dane a logicky z príjmov od dane oslobodených, pretože tieto druhy príjmov sa do daňového základu nezapočítavajú všeobecne.

Neodpočítavajú sa však z príjmov, na ktoré sa vzťahuje tzv. paušálna daň, ktorá už bola zaplatená, ak daňovník nepodáva daňové priznanie (ak nesplní zákonné podmienky musí podať daňové priznanie a potom sa zaraďuje medzi bežných ostatných podnikateľov).

O ktoré nezdaniteľné sumy ide?

Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ďalej uvedené sumy uvádzame v ročnej výške, platnej v roku 2000.