Deti ako vyživované osoby

Za rok 2000 si daňovník môže uplatniť všetky deti

Ak daňovník (len „nṓ daňový rezident) v roku 2000 vyživoval v spoločnej domácnosti deti za ďalej uvedených podmienok, má z tohto dôvodu nárok na ďalšiu odpočítateľnú sumu zo základu dane.

Pojem „vyživované dieťa“ na daňové účely nie je totožný s pojmom „nezaopatrené dieťa“ na účely uplatnenia nároku na prídavky na deti. Je tu množstvo rozdielov (napr. veková hranica, zohľadnenie či nezohľadnenie príjmov dieťaťa). Na daňové účely vychádzame pri posudzovaní, či ide o „vyživované dieťa“ výlučne z daňového zákona a ostatné právne normy sa „aplikujú“ v prípadoch, ak určité skutočnosti definujú (napr. maloletosť, plnoletosť, spoločná domácnosť, sústavná príprava na budúce povolanie atď.).

Vypomáhajúca osoba

Daňovník si nemôže uplatňovať dieťa ako vyživovanú osobu na daňové účely v prípade, ak rozdeľuje svoje príjmy (a výdavky) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti na toto dieťa ako na vypomáhajúcu osobu. Obdobne to platí i na manželku (manžela). Predpokladom je, že tieto príjmy dosahuje za výpomoci tejto osoby (osôb). Uvedené vyplýva z § 11 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. Daňovník sa musí v takomto prípade rozhodnúť tak, že buď rozdelí predmetné príjmy aj na vypomáhajúce osoby, alebo si ich uplatní ako vyživované osoby. Nie je možný súbeh týchto dvoch zvýhodnení.

Ďalej budeme predpokladať, že nejde o takéhoto daňovníka.

Podmienky na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb na daňové účely sú:

Deti žili počas roka s daňovníkom v domácnosti (pozri § 115 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., podľa ktorého „domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby“). Berieme teda do úvahy faktické „žitie“ v domácnosti, nie iba miesto ich trvalého pobytu (to môže byť formálne iné). Prechodný pobyt dieťaťa podľa zákona nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy (napr. z dôvodu liečenia, štúdia a pod.).

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje vlastné dieťa, dieťa osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (pozri napr. § 45 zákona o rodine), dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť (napr. študujú alebo sú nezamestnaní).

Podmienka žitia v domácnosti a ďalšie uvedené podmienky musia byť dodržané vo všetkých uvedených prípadoch.

Z uvedeného vyplýva, že za vyživované dieťa na daňové účely nemožno uznať napríklad dieťa družky (druha), ak nejde súčasne o vlastné dieťa alebo dieťa osvojené a vnuka, ak jeho rodičia majú príjmy z ktorých si ho oni uplatňujú ako vyživovanú osobu, a to aj v prípade, ak žijú naďalej v spoločnej domácnosti.

Daňovník si môže uplatniť od roku 2000 nárok na všetky deti. Už nie je obmedzenie na štyri deti. V rámci jednej domácnosti si však tieto deti (všetky) môže uplatniť len jeden z daňovníkov (napr. len jeden z rodičov, resp. manželov alebo jeden z daňovníkov, ktorému bolo dieťa alebo deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu atď.).

Na každé vyživované dieťa možno uplatniť za rok 2000 sumu vo výške 11 400 Sk. Podmienkou na uplatnenie plnej sumy je dodržanie podmienok celých dvanásť mesiacov.

Ak však ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť (resp. osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť), zvyšuje sa táto suma na dvojnásobok, t. j. na 22 800 Sk. Uvedenú skutočnosť daňovník preukazuje rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne.

Už nie je potrebné, aby bola splnená podmienka, že toto dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti. Bez ohľadu na túto skutočnosť je nárok na dvojnásobný odpočet. Ak je dieťa umiestnené v takomto zariadení, jeho pobyt sa považuje za prechodný pobyt mimo domácnosti.

Ďalšou podmienkou na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby je jeho vek.

Ak ide o dieťa maloleté, uplatňuje sa bez sledovania ďalších podmienok (napr. štúdium, resp. sústavná príprava na budúce povolanie). Podmienky uvedené skôr, musia byť dodržané vždy.

Plnoletosť sa podľa § 8 Občianskeho zákonníka nadobúda dovŕšením 18 roku a pred dosiahnutím tohto veku uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Až po dovŕšení tejto hranice je potrebné sledovať, či sú splnené ďalšie podmienky na uplatnenie detí ako na daňové účely.

V prvom rade je to horná hranica veku (26 rokov) a podmienka, že plnoleté dieťa nepoberá invalidný dôchodok.

Ak dieťa poberá čiastočný invalidný dôchodok, podmienka na uplatnenie ako vyživovanej osoby je splnená.

Príprava na budúce povolanie

Ďalej sa musí sledovať, či sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom (ďalej len „sústavná príprava“). Pri definícii, čo sa považuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie, vychádzame z ustanovenia § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Za sústavnú prípravu sa považuje predovšetkým štúdium na stredných školách a vysokých školách (podľa našich zákonov), ako aj odborná príprava v odborných učilištiach.

Nepovažuje sa za ňu však: kombinované štúdium, štúdium popri zamestnaní a štúdium po obdobie výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.

Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, a nárok na jednotlivé nezdaniteľné sumy základu dane sa sledujú podľa počtu mesiacov, v ktorých boli podmienky splnené, je potrebné na to pamätať, najmä v súvislosti so skončením štúdia.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie považuje aj:

obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu, t. j. aj doba tzv. „bežných prázdnin“. Vychádzame z toho, že školský rok sa začína spravidla dňom 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho

V súvislosti so skončením štúdia platí (od 1. 7. 1998), že za sústavnú prípravu sa považuje ďalej:

obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, ale len na strednej škole,

obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie však do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené, t. j. do konca augusta príslušného roka a

obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Pokiaľ ide o skončenie štúdia na vysokej škole, za sústavnú prípravu sa považuje už len obdobie po skončení štúdia posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie však do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené.

Z uvedeného vyplýva, že za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa nepovažuje obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia na vysokej škole, ako to platí pri skočení strednej školy.

Vysokoškolské štúdium sa končí vykonaním štátnej skúšky, prípadne tiež obhajobou diplomovej alebo záverečnej práce. Ďalšie prípady, keď študent prestáva byť študentom vysokej školy, sú uvedené v § 20 zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Doktorandské štúdium ako forma vedeckej výchovy alebo umeleckej výchovy sa z uvedených dôvodov (v zmysle cit. zákona) za sústavnú prípravu na budúce povolanie nepovažuje.

Vo všetkých prípadoch naďalej platí, že ide o plnoleté deti do 26 rokov veku a že pred skončením sledovaných období neboli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a neboli zamestnané (okrem príležitostného zamestnania).

Ak sa plnoleté dieťa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa naň pripravovať alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, možno ho do dovŕšenia 26 rokov veku, ak nepoberá invalidný dôchodok, uznať za vyživovanú osobu.

Ak si daňovník takéto dieťa uplatňoval v priebehu roka v zamestnaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, je, resp. bol povinný priniesť zamestnávateľovi potvrdenie o týchto skutočnostiach od príslušného správcu dane podľa jeho trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. g) zákona č. 366/1999 Z. z.

Všetko uvedené v tomto bode platí pod podmienkou, že počas roka boli na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy splnené všetky rozhodujúce skutočnosti.

Ak boli podmienky rozhodujúce na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby splnené len niekoľko kalendárnych mesiacov v roku 2000, ročný základ dane je možné znížiť len o sumu vo výške jednej dvanástiny (950 Sk, resp. 1900 Sk) za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli zákonom stanovené podmienky splnené.

Výnimky

Toto je všeobecná podmienka (začiatok mesiaca), z ktorej existujú dve výnimky:

Daňovník si môže dieťa uplatniť už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začala sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

V takomto prípade sa pomerná suma vypočíta nasledujúco:

[950 (čo je 1/12 z 11 400) x počet mesiacov], resp.

[1 900 (čo je 1/12 z 22 800) x počet mesiacov].

Príklady

Dieťa sa narodilo 17. októbra 2000. Nárok na nezdaniteľnú sumu za rok 2000 sa vypočíta za tri mesiace (vrátane mesiaca októbra), t. j. 950 x 3 = 2850 Sk.

Dieťa prestalo študovať na vysokej škole 17. októbra 2000. Má 22 rokov. Nárok na odpočet - za predpokladu, že študovalo do tohto dátumu - je za desať mesiacov. Začiatkom novembra sa už nárok stráca (ide o prvý deň mesiaca nasledujúceho, v ktorom došlo k zmene). Nezdaniteľná suma bude vypočítaná vo výške 10 x 950 Sk, t. j. 9500 Sk.

Dieťa skončilo strednú školu v roku 1999. Začalo pracovať. Na vysokú školu sa dostalo až v roku 2000. Zápis bol 17. septembra 2000. Daňovník má nárok na odpočítateľnú sumu za rok 2000 vo výške 3800 Sk (4 x 950). Sústavná príprava začala v priebehu septembra, t. j. nárok je už za tento mesiac.

Na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb nie je podstatné, ktorý daňovník (rodič napr.) poberá prídavky na deti (rozhodujúce je to, ako sa napr. manželia alebo iné oprávnené osoby dohodnú, ktorý z nich si deti na daňové účely uplatní).

Ak vyživované dieťa (napr. študuje na vysokej škole) uzatvorí manželstvo a žije naďalej v domácnosti s rodičmi, pričom nemá dostatočne vysoké vlastné príjmy (napr. vyššie ako 38 760 Sk) a súčasne manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá príjmy, z ktorých by si ho uplatnil ako vyživovanú osobu (ako manželku), môže si jeden z rodičov toto dieťa naďalej uplatňovať ako vyživovanú osobu, ak sú splnené ostatné ustanovené podmienky (napr. vek, spoločná domácnosť, sústavná príprava na budúce povolanie atď.).

Ak sa týmto novomanželom (uvedeným vyššie) narodí dieťa a oni nemajú príjmy, z ktorých by si ho uplatnili ako vyživovanú osobu a žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti, jeden z nich (starých rodičov) si aj vnuka môže uplatniť ako vyživovanú osobu na daňové účely.

Podľa zákona je možná situácia, aby si v priebehu roka daňovníci uskutočnili „výmenu“ pri uplatnení detí ako vyživovaných osôb medzi sebou (je to možné len v zamestnaní). Po skončení roka však už nie je možná spätná výmena. To znamená, že po časť roka si môže uplatniť deti jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z nich. Uvedený princíp sa zachová aj pri podaní daňových priznaní, resp. pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Ak si však dieťa neuplatňoval v priebehu (alebo v časti) roka 2000 žiadny daňovník, pri vyrovnaní daňovej povinnosti si nárok dodatočne jeden z nich uplatniť môže.

Konkrétne to znamená, že si daňovník príslušnú sumu uplatní buď v rámci daňového priznania sám, alebo ak sa mu bude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, do 15. februára 2001 by mal zamestnávateľovi túto skutočnosť oznámiť.