Nové černobyľské otázniky

Odstavenie jadrovej elektrárne nie je bez rizík

Kyjev (TASR) - Definitívne odstavenie ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ, ku ktorému dôjde dnes oficiálnym zastavením prevádzky reaktora číslo tri - jediného funkčného agregátu objektu, sa považuje za politický úspech. Súčasne je to však aj začiatok dlhého a nákladného procesu likvidácie zariadenia, ktoré sa pred 14 rokmi stalo miestom najvážnejšej havárie v histórii využívania atómovej energie vo svete.

Proces likvidácie nehodami postihnutého Černobyľu bude riskantný, s mnohými technickými výzvami. V prvom rade sa musí opraviť betónový plášť, ktorý bol vytvorený na reaktore číslo štyri po jeho explózii 26. apríla 1986, a ktorý chráni okolie pred 160 tonami roztaveného rádioaktívneho materiálu. Betónový sarkofág sa medzičasom začal drobiť, pričom experti nevedia povedať, dokedy vydrží pohromade.

K explózii došlo po kontroverznom pokuse spočívajúcom v dočasnom odpojení bezpečnostných systémov reaktora počas testu jeho kapacity. Krátko na to séria silných výbuchov vyvolaných prehriatou parou vo vnútri reaktora úplne zničila agregát a do ovzdušia sa dostal vysoko rádioaktívny oblak. Ten zasiahol celú Ukrajinu, Bielorusko, Rusko a aj väčšinu ostatnej Európy. Ukrajinská elektráreň má celkovo štyri reaktory. Reaktor číslo dva bol vyradený z prevádzky v roku 1991 po požiari v nerádioaktívnej zóne agregátu - druhom chladiacom okruhu. Päť rokov na to nasledovalo odpojenie reaktora číslo jeden. Kyjev po mnohoročnom tlaku Západu a prísľube niekoľkých miliónov dolárov ako protihodnoty za odstavenie rizikovej elektrárne nakoniec súhlasil so skončením prevádzky Černobyľu.