Latentné spojenecké spory

Robertson: Podporujem silnejšiu, schopnejšiu Európu

Brusel (TASR) - Na pozadí silnejúceho sporu medzi USA a európskymi spojencami okolo budúcej vojenskej jednotky Európskej únie sa včera v Bruseli začala pravidelná jesenná schôdzka ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.

Neschopnosť EÚ a NATO spolupracovať by poškodila obidve organizácie aj Európu ako celok. V Bruseli to včera vyhlásila americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, ktorá sa zúčastňuje na rokovaní šéfov diplomacií členských štátov NATO.

Možné konflikty

Plány EÚ na vytvorenie vlastnej vojenskej sily musia byť v záujme európskej bezpečnosti prepojené s NATO, uviedla Albrightová, ktorá sa zúčastňuje na svojom poslednom rokovaní Severoatlantickej rady vo funkcii americkej ministerky zahraničia. Lídri EÚ schválili počas víkendu v Nice detaily budovania vlastnej jednotky rýchleho nasadenia, ktorá by mala vzniknúť do roku 2003 v sile 60 000 mužov. Mala by pritom mať prístup k vojenským prostriedkom NATO, medzi oboma organizáciami však musí byť najskôr uzavretá dohoda o spolupráci. Európski spojenci, a najmä Francúzsko, ktoré nie je súčasťou integrovaného vojenského velenia aliancie, trvajú na tom, aby bola európska vojenská jednotka čo najviac nezávislá od NATO. Francúzski predstavitelia zdôrazňujú potrebu koordinácie s NATO, ale naďalej trvajú na nezávislom vojenskom plánovaní. To sa však nepáči Američanom a takýto úmysel kritizoval aj šéf NATO George Robertson. „Podporujeme silnejšiu, schopnejšiu Európu, ktorá dokáže konať efektívne s nami alebo - keď sa aliancia rozhodne nezasahovať - bez nás. Toto úsilie však bude úspešné, len keď EÚ a NATO spoja svoje sily v záujme spoločného cieľa,“ zdôraznila dnes Albrightová. Ďalším problémom, ktorý znemožňuje uzavretie dohody o spolupráci medzi EÚ a NATO, je postoj Turecka. Ankara, ktorá nie je členom EÚ, sa obáva, že sa nebude môcť dostatočne podieľať na riadení európskej vojenskej sily a nesúhlasí preto s neobmedzeným prístupom EÚ k prostriedkom aliancie.

Obavy z Busha

Predstavitelia Severoatlantickej aliancie a Európskej únie včera tiež zablahoželali novému americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi k zvoleniu do funkcie a vyjadrili presvedčenie, že budúca spolupráca s ním bude úspešná. V zákulisí stretnutia sa však objavili správy o obavách niektorých predstaviteľov EÚ z pritvrdenia vzťahov s USA v mnohých citlivých oblastiach po nástupe Busha do úradu prezidenta USA. Diplomatické kruhy EÚ by si boli želali, aby sa prezidentom USA stal kandidát demokratov Albert Gore, konštatovala včera v svojej analýze agentúra AFP. Na jednej strane Gora už poznajú, a najmä niektoré vyhlásenia Georgea W. Busha počas predvolebnej kampane nie sú povzbudzujúce, citovala nemenovaného diplomata v Bruseli.

Greenpeace

Niekoľko desiatok aktivistov hnutia Greenpeace včera vytvorilo ľudskú reťaz a zablokovalo hlavný vchod do sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde sa konalo zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín. Aktivisti protestujú proti americkému plánu na vybudovanie systému protiraketovej obrany, ktorý pripomína podľa nich štýl „hviezdnych vojen“.