Je kolektívne vyjednávanie súbojom?

Cenu za reformu nemožno na podniky prenášať každoročnou valorizáciou

„Odborári neraz vytvárajú tlak na zvyšovanie platov, ktoré nie vždy sa musí odrážať vo zvyšovaní efektivity práce. Darí sa nám zatiaľ partnersky si tieto veci vysvetľovať. Problém nie je len v tom, že musí byť každé navýšenie platov podložené tým, čo firma na seba zarobí, ale je to aj problém konkurencie pracovnej sily zo SR oproti iným krajinám,“ vysvetľoval širšie súvislosti kolektívneho vyjednávania, ktoré teraz prebieha na rôznych stupňoch (tripartita, odborové zväzy a podniky), generálny riaditeľ Siemens Bratislava Ing. Jozef Kollárik. „Zahraniční investori neprichádzajú do SR preto, aby riešili naše problémy. Ide im o vlastné problémy, a keď budeme dostatočne šikovní, tak môžeme spolu s nimi riešiť aj niektoré naše problémy. Zahraniční investori sem prídu hlavne preto, lebo je tu kvalifikovaná a stále ešte relatívne lacná pracovná sila. Keby tu táto komparatívna výhoda nebola, tak potiahnu ďalej. A neviem, či to je v záujme našich odborov, aby sa slovenské fabriky zatvorili a otvorili sa niekde inde. Nám sa aj tento aspekt v dialógu s odborármi darí vysvetľovať a zatiaľ sme nemali nejaké väčšie konflikty. Niekedy si však neuvedomujú, že tým, že pracujúcich zdanlivo chránia, ich vlastne aj zároveň aj ohrozujú.“

Základné pracovnoprávne nároky zamestnancov upravuje Zákonník práce. Podľa jeho § 20 v kolektívnych zmluvách však možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi aj inak. Vo veľa prípadoch sa manažmenty podnikov s odborármi dostávajú do rozporov, keď odborári z roka na rok žiadajú valorizáciu miezd, bez ohľadu na hospodárske výsledky podnikov. Rokovania dostávajú neraz aj ultimatívny charakter. Odbory by si však mali uvedomiť viaceré súvislosti a skutočnosť, že podnikatelia neponesú na svojich pleciach bremeno reformy, s ktorou vláda mešká. Akú podobu majú tieto rokovania v podnikoch, na to sme sa spýtali viacerých zamestnávateľov, členov a hostí Hospodárskeho klubu (NEF).

Slavomír Hatina, prezident a. s. Slovnaft: „Odborári v Slovnafte nevidia len zvyšovanie platov za každú cenu, ale uvedomujú si potrebu firmy investovať do rozvoja. Na druhej strane im to vôbec nebráni - a je to v poriadku - presadzovať záujmy tých, ktorých zastupujú. Samozrejme, prostredníctvom vyjednávacích tímov. Zásadné veci máme vyriešené na tri roky a každý rok len obnovujeme mzdovú časť kolektívnej zmluvy. Podľa podpísaného dodatku budeme teda zvyšovať mzdy o 13 %.“ Generálny riaditeľ Topvaru, a. s., Topoľčany Peter Vendelín je toho istého názoru. „Vystupujem aj za Slovenské združenie pivovarníkov, takže som pri príprave vyššej kolektívnej zmluvy a, samozrejme, ako riaditeľ aj u nás v podniku. Doteraz sme sa vedeli dohodnúť každý rok. Platový nárast je vždy podmienený ekonomickými ukazovateľmi. Odborári väzbu na výsledky podniku chápu a je to zakotvené aj v kolektívnych zmluvách.“ RNDr. Petra Zaťka, riaditeľa Brevity, spol. s r. o. ako šéfa firmy rokovania tripartity vôbec nezaujímajú. „Vo firme sa vždy nejako dohodneme. Sme softvérová firma, zamestnávame teda dosť ľudí na vysokej intelektuálnej výške. Štrajky u nás vôbec neprichádzajú do úvahy. Naši ľudia nie sú zle platení, aj keď oni si, samozrejme, vždy myslia niečo iné. Valorizovali sme platy v tomto roku, ako to bude v budúcom roku, ešte neviem. Aby som mohol valorizovať platy, musím zvýšiť tržby, to znamená zvýšiť ceny. Vzhľadom na to, že naše zmluvy sú dlhodobé, je to trochu problém. Na druhej strane, keď niektorý zamestnanec prinesie reálny obchod, dostáva svoju províziu. Takže spätosť medzi tržbami a príjmami je u nás dosť silná.“

„Nikdy som nebol zástancom valorizácie, pretože to je vlastne kopírovanie minulosti. Mzdový systém by mal riešiť súčasnosť a budúcnosť, pôsobiť motivačne. Plošná valorizácia takto nepôsobí. Samozrejme, treba zohľadňovať životné náklady, ale na druhej strane narastajú aj tlaky na zvyšovanie produktivity práce, na kvalitu atď. Ak len valorizujete, nepridávate firme ďalšiu hodnotu,“ hovorí generálny riaditeľ SEVIS-u, a. s., Ľuboš Valach. „Iné je, ak pridáte na plate za zvýšenie produktivity, takto možno vyrovnávať tlaky, ktoré inflácia zákonite v oblasti spotreby spôsobuje. Nikdy som nebol ani zástancom kolektívnych zmlúv. Súhlasím s M. Thatcherovou, podľa ktorej je firma o to zdravšia, o koľko viac má medzi zamestnancami akcionárov ako odborárov.“

V a. s. Castor & Pollux majú pevne zavedenú firemnú kultúru, bez odborov a kolektívnej zmluvy, ale pevne stanovený sociálny program. „Nestáva sa, že by zamestnanci žiadali zvýšenie platov, upravujeme im platy podľa výkonnosti. Zároveň každoročne valorizujeme, dokonca o niekoľko percent viac, ako je inflácia,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Ján Badžgoň. „Rokovania tripartity na vládnej úrovni nie vždy vychádzajú z konkrétnych čísel. Ako môžeme povedať, že zvýšime platy o 8 alebo o 11 %, ak nemáme peniaze ani na to, aby sme zvýšili o 3 %?! Možno ani nie je dôležité, koľko peňazí sa na nejaký cieľ vyčlení, ale to, ako sa s nimi narába. Najskôr sa značná časť peňazí kde-kade stratí, a potom sa bavíme, z čoho zvyšovať platy.“

(rab, zk, viš)