Rastúca potreba nižších úrokov

Scenár „hladkého pristátia“ (soft landing) prehriatej ekonomiky Spojených štátov, ktorý sa v posledných mesiacoch stal známym pojmom, naberá podľa najnovších výsledkov ekonomických ukazovateľov nový spád. Vo svojom nedávnom prejave naznačil šéf americkej centrálnej banky FED Alan Greenspan možnú hrozbu nebezpečenstva pre hospodárstvo USA. Nepriaznivú situácia potvrdzuje nielen kapitálový trh na Wall Street, kde sa akciové indexy na čele s technologickým ukazovateľom NASDAQ prepadajú čoraz nižšie, ale aj stále sa množiace varovania domácich spoločností pred nižšími ziskami, než sa pôvodne očakávalo. Napriek tomu, že recesiu americkej ekonomiky očakáva iba málokto, otázka, či FED dokáže „hladké pristátie“ naozaj zaistiť, sa ozýva čoraz častejšie. Preto bude v centre pozornosti analytikov stáť nepochybne posledné tohtoročné zasadanie Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) plánované na utorok, kde sa bude rokovať o úverovej politike. Od tohto stretnutia očakávajú mnohí minimálne prísľub zníženia kľúčových úrokových sadzieb, ktorého potrebu naznačil nedávno aj Greenspan. Po sérii zvyšovania úrokových sadzieb, ktorú odštartovala americká centrálna banka s cieľom postupného zníženie hospodárskeho rastu Spojených štátov a udržať mieru inflácie pod kontrolou v prvom polroku minulého roka, sa úroková miera overnightov vyšplhala v šiestich etapách koncom mája tohto roka na 6,5 percenta a diskontná sadzba na 6,0 percenta.

Tento krok sa podľa očakávania odzrkadlil aj na vývoji hospodárskeho rastu USA, ktorý v treťom štvrťroku tohto roka vykázal spomalenie na 2,4 percenta oproti 5,6-percentnému zvýšeniu v predchádzajúcom kvartáli. Pokles rastu o 3,2 percenta v treťom štvrťroku síce vyvolal vlnu obáv, avšak prognózy celoročného zvýšenia hrubého domáceho produktu o približne 5 percent nedávajú k pesimizmu žiadny dôvod. Postupné ochladzovanie bude podľa odhadov Svetovej banky pokračovať aj v najbližších rokoch. Rast hospodárstva by sa mal v budúcom roku spomaliť na 3,2 percenta a o rok neskôr na 2,9 percenta.

Ako kritická by sa mohla ukázať miera inflácie, ktorá dosiahla v novembri 3,5 percenta. Jej výška je však podľa vyjadrenia analytikov vzhľadom na rastúce ceny ropy primeraná, mohla by však nepriaznivo ovplyvniť mieru inflácie v eurozóne, ktorú Európska centrálna banka stanovila na 2 percentá. Momentálne najväčším problémom sa však zdá byť slabé hospodárenie amerických spoločností, ktoré vykazujú čoraz nižšie zisky. Ešte donedávna to bol práve silný kurz dolára oproti iným svetovým menám a najmä euru, ktorý predražoval export a znevýhodňoval tak domácich vývozcov. V posledných dňoch sa síce spoločná európska mena priblížila oproti doláru k psychologickej hranici 0,90 USD/1 EUR, no k stabilizácii ziskov spoločností a situácii na kapitálových trhoch bude treba konečne znížiť úrokové sadzby.

Peter Machala.