Hospodársky denník
USD48,166 Sk
EUR43,301 Sk
CHF28,744 Sk
CZK1,244 Sk
  Pondelok  18.Decembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Slabinou trhu práce je najmä lacná sila

Nezamestnaných je veľa, ale odborníci v Bratislave a okolí ešte stále chýbajú...

Na Slovensku pracuje v súčasnosti 2,1 mil. osôb, čo je 80 % z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Nezamestnaných je 482,2 tisíca ľudí. Tieto údaje spolu za 3. štvrťrok 2000 znamenali 18,5-percentnú mieru nezamestnanosti. Napriek tejto veľkej rezerve voľnej pracovnej sily väčšina manažérov doslova narieka, že niet dostatok ľudí v potrebnej kvalifikačnej štruktúre a najmä takých, ktorí by chceli pracovať. „Naša kvalifikovaná sila sa nevie správať ako skutočná pracovná sila. Sú tu určité dozvuky minulej éry, kde systém fungoval spôsobom, že ťsaŤ dohodlo, že ťsaŤ urobí. Lenže ešte veľa slovenských manažérov a pracovníkov si neuvedomuje, že ten ťSA TOŤ je veľmi unavený, a preto sa treba postarať o to, aby to, čo si dohodneme, oni so svojimi ľuďmi urobili včas, v správnom termíne, efektívne a kvalitne. To znamená, že sú dosť značné rezervy v pracovnej zodpovednosti,“ charakterizoval situáciu Ján Badžgoň, predseda predstavenstva Castor & Pollux. „Problém nezamestnanosti je iný na západnom, iný na východnom Slovensku a súvisí aj s kvalifikáciou. V Bratislave je pre nás veľmi ťažké získať kvalifikované pracovné sily - teda technikov, ekonómov, odbytárov alebo aj programátorov, softvérových inžinierov či špecialistov. Jednoducho, tu je skutočne trh pracovnej sily prakticky vyčerpaný. Čím ďalej ideme na východ, tým je to lepšie,“ tvrdí generálny riaditeľ Siemensu Jozef Kollárik, ktorý riadi podnik so sedemtisíc pracujúcimi a pokračuje: „No a na východe zasa narážame na problém mobility pracovnej sily. Nespočíva len v tom, že by ľudia neboli ochotní cestovať, lebo ho riešime napríklad závodnou autobusovou dopravou z blízkeho okolia. Väčšou bariérou je to, že stále neexistuje trh s bytmi. Najmä pokiaľ ide o kvalifikovanejšie profesie a funkcie. Ťažko by sme mohli od niekoho očakávať v zamestnaní dobrý výkon, keby musel cestovať denne z bydliska niekoľko sto kilometrov.“

Tieto skúsenosti vrcholových manažérov vyplývajú aj z malého, a teda nemotivačného rozdielu medzi podporou v nezamestnanosti a sociálnymi dávkami na jednej strane a minimálnou mzdou, za ktorú veľa ľudí v SR pracuje. Výška minimálnej mzdy je 4400 Sk a vymeriavací základ na výpočet podpory v nezamestnanosti (za splnenia zákonných podmienok) tvorí pre prvé tri mesiace 50 % priemernej mzdy z posledného zamestnania, pričom najviac môže podpora dosiahnuť 5400 Sk. Ako teda vidno, ten, kto nepracuje, môže dostať viac ako zamestnaný! Ak je niekto z objektívnych príčin odkázaný na dávku sociálnej pomoci, má nárok ako samostatná dospelá osoba na 3490 Sk a ak žije s niekým v spoločnej domácnosti, dostáva 2440 Sk (zo subjektívnych dôvodov dávka vždy klesá na polovicu). Čiže ani tu nie sú pri dnešných rastúcich cenách motivačné rozdiely medzi nezamestnaným a tým, kto poberá minimálnu mzdu, a teda pracuje. Ak si uvedomíme, že pracujúci človek má náklady na cestovanie, drahšiu stravu mimo domu, viac dbá na oblečenie, musí dávať deti do škôlky a podobne, potom tých, ktorí sedia radšej doma, ani nemožno kritizovať. Na pranier vezmime skôr tých, ktorí tento systém vytvorili. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že podľa našich informácií by sa výška minimálnej mzdy mala od októbra budúceho roka zmeniť.

Napríklad v Slovnafte tejto nepriaznivej situácii predchádzajú systematickým vyhľadávaním kvalifikovaných ľudí. Siahajú do oblasti, ktorá má v SR veľké rezervy - výchovy učňov a nemajú problém. „Ako prví na Slovensku sme ešte v roku 1995 odštátnili naše odborné učilište. Zároveň sme sa zmluvne zaviazali, že títo absolventi učilišťa musia dostať prácu. To znamená, že už pri nástupe na štúdium má každý prijatý uchádzač zabezpečené zamestnanie v Slovnafte. Tak vzniká budúca kvalifikovaná robotnícka kasta. Má to veľký význam aj preto, že sa nám nezvyšuje vek pracovnej sily,“ vysvetľuje osvedčený systém prezident Slovnaftu Slavomír Hatina. „Problém vidím v štruktúre nezamestnaných, tá je priam hrozivá,“ hovorí prezident Sipox Holding Jozef Majský. „Neraz chýba odbornosť, nemáme dosť sústružníkov, frézarov, ale aj šičiek. Je to na prvý pohľad paradox. Mnohí nezamestnaní nechcú ísť pracovať.“

Týmito slovami sa dostávame k ďalšiemu z problémov slovenského trhu práce, pretože za zlú považujú podnikatelia štruktúru nezamestnaných napriek desiatkami miliónov korún, ktoré štátny rozpočet ročne vynakladá na rekvalifikačné programy. Tu je potom opäť otázka, či sú tieto programy cielené a vznikajú na základe spoločenskej objednávky alebo majú iba psychologický charakter, aby nezamestnaného mentálne, osobnostne odviedli od depresií vyplývajúcich z jeho momentálneho postavenia. Ak sú však tieto programy účelné a skutočne kopírujú spomínanú spoločenskú objednávku, potom by si mali spytovať svedomie zodpovední za motiváciu nezamestnaných do práce dvojnásobne. „Sú isté medzinárodné hranice, pod ktoré nemôžeme ísť, aby sme neohrozili existenčné možnosti človeka,“ hovorí minister práce Peter Magvaši. Problém je teda v pomalom raste slovenskej ekonomiky, keď ani plánovaných 2,5 % rastu HDP, ani 1,9 až 2 %, ktoré pravdepodobne v skutočnosti Slovensko dosiahne, nestačí na dostatočnú ponuku miest na trhu práce.

Za posledný rok sme v SR v snahe ušetriť na sociálnom systéme preradili maximum poberateľov spomínaných dávok z kategórie objektívnych do kategórie subjektívnych, čím sa ich príjmy znížili. No ani napriek tomu ich záujem o prácu nestúpol a problém nedostatku pracovných síl v požadovanej štruktúre trvá. Preto mozaiku už spomenutých problémov dopĺňa to, čo je v medzinárodnom meradle označované za našu výhodu a čím lákame zahraničný kapitál: lacná pracovná sila. Tá je s údajným približovaním sa SR k Európskej únii čoraz väčším paradoxom. Trh práce dáva jasný signál, že slovenské výroby by mali viac budovať na kvalitatívnej ako na nákladovej konkurencii.

(viš, šim, rab, tu, zk)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.