Posledné tango Zboru voliteľov?

Dnes, prvý pondelok po druhej strede v decembri, by sa s definitívnou platnosťou malo rozhodnúť o novom prezidentovi USA. Víťazstvo Georgea W. Busha jr. potvrdí tzv. Zbor voliteľov vo formálnom hlasovaní, ktoré je ďalšou dôležitou epizódou v zložitom, zastaranom a neefektívnom procese voľby amerického prezidenta. Hoci trochu tradície a teatrálnosti v dnešnej uponáhľanej a na materiálnych hodnotách založenej súčasnosti nemôže nikomu uškodiť, volebný systém prežívajúci z minulých storočí potrebuje v každom prípade reformu. Teraz je to akoby ste sa v dobových plavkách objavili na kúpalisku: vyvolali by ste úsmevy a záujem u opaľujúcich sa, no veľký pôžitok z plávania by ste nemali.

Podľa amerického volebného systému zaregistrovaní voliči nezvolia svojho prezidenta priamo v ľudovom hlasovaní, ale prostredníctvom Zboru voliteľov, ktorý bol zriadený v rámci Ústavy Spojených štátov v dávnej minulosti. Vo všetkých štátoch volia do zboru toľko voliteľov, koľko ma štát svojich zástupcov v Snemovni reprezentantov (438) a v Senáte (100). Dovedna má Zbor voliteľov teda 538 členov. Každá politická strana v každom štáte americkej únie predložila pred prezidentskými voľbami návrh na voliteľov. Ak jej kandidát dostal v štáte najviac hlasov, volitelia navrhnutí stranou zastupujú dnes štát vo federálnom Zbore voliteľov. Kandidát na úrad prezidenta podľa teraz platných pravidiel musí dostať v Zbore voliteľov nadpolovičnú väčšinu (hoci aj minimálnou väčšinou), aby získal úrad v Bielom dome, teda 270 hlasov. Obálky s hlasmi voliteľov 6. januára oficiálne otvorí predseda Senátu za prítomnosti zástupcov Snemovne reprezentantov a Senátu.

Už niekoľkokrát sa v americkej histórii stalo, že Zbor voliteľov odovzdal hlasy kandidátovi, ktorý nezískal najviac hlasov v ľudovom hlasovaní. V roku 1800 dostal od Zboru voliteľov rovnaký počet hlasov Thomas Jefferson a Aaron Burr. Snemovňa reprezentantov rozhodla, že prezidentom sa stal Thomas Jefferson. V roku 1824 boli štyria hlavní kandidáti na úrad amerického prezidenta. Ani jeden z nich nezískal od Zboru voliteľov nadpolovičnú väčšinu. Rozhodnutím Snemovne reprezentantov sa prezidentom stal John Quincy Adams. V roku 1888 kandidát na úrad prezidenta Groverf Cleveland získal od občanov viac hlasov ako Benjamin Harrison. Zbor voliteľov však odovzdal Harrisonovi 223 hlasov a Clevelandovi iba 168.

No a tohto roku demokratický kandidát Al Gore získal o tristotisíc hlasov viac než jeho republikánsky sok, no prezidentom sa aj napriek tomu stane George Bush jr. Práve priebeh tohtoročnej voľby hlavy štátu USA s nekompromisným bojom o floridských voliteľov a nepríjemnými súdnymi dohrami by mohol výrazne pomôcť snahám o zmodernizovanie volebného systému. Tieto doteraz končili bez úspechu.

No, chybou by bolo pri eventuálnych reformách, pod vplyvom tesného výsledku celú vinu zvaliť na voliteľov. A nielen preto, že ako sme povedali tradícia poteší a posilní slávnosť okamihu. Americké voľby trpia viacerými chronickými chorobami a na ich vyliečenie budú potrebné komplexnejšie terapie. V prvom rade ide o mimoriadne nízku volebnú účasť. Stačí povedať, že či už by sa tohto roku stal prezidentom Bush alebo Gore, každý získal len okolo 25 percent hlasov celkového počtu oprávnených voličov. Ďalším nedostatkom je obmedzená možnosť výberu. Ľavicovo orientovaní kritici americkej demokracie často hovoria, že v krajine sa pri moci striedajú dve krídla jednej pravicovej strany. Akékoľvek alternatívne hnutia sú na politickej scéne predurčené na komparz. Súvisí to s ďalším problémom: financovaním strán a volebnej kampane. Nedokonalá legislatíva umožňuje prevádzať na kontá strán a kandidátov pekné balíky dolárov. Tu sa otvára priestor pre širokú škálu záujmových skupín, ktoré sa okrem iného väčšinou snažia o zakonzervovanie súčasného politického systému.

Rastislav Boldocký