Ani prvý, ani posledný

Peter Kasalovský

Mediálne, stranícke, a potom priam všestranné kameňovanie Pavla Kanisa sa skončilo jeho vzdaním sa. Aj keď mám dosť dôvodov myslieť si, že nepresvedčenie verejnosti o zdroji príjmov na výstavbu jeho domu bolo iba epizódkou v tejto histórii.

Pavol Kanis sa však nesprával ako lev, ktorý nemôže byť silný iba rečami. Nielen jeho ministerská, ale aj politická kariéra sa skončila v tej chvíli, keď čestne vyhlásil, že časť svojich príjmov získal v tipovacích hrách. Potvrdil tak, že je mimo reality.

Človek mimo reality, ktorý stratil aj súdnosť, je spravidla vylúčený alebo vyhnaný či donútený vzdať sa svojej funkcie služobníka. Najnovším príkladom je Pavol Kanis, ktorý mal ambície reformovať SDĽ. „Iní“ však začali proces zmien jeho pádom.

Do jari bude však horúco aj ďalším vládnym postavám. Keď strácajú súdnosť či nie sú dosť ústretoví voči niektorým kruhom, tak sú zraniteľní. Predovšetkým preto, že ani jedna z nich nemá k dispozícii chýrneho somárika, z ktorého vypadávajú dukáty.

Prijmite pri tejto príležitosti skonu „silného ministra“ predpoveď, že v treťom roku súčasnej vládnej garnitúry bude mať nasledovníkov. Zo všetkých strán sa do nej prehrýzajú nové tváre, ktoré budú bez zábran odhaľovať kohokoľvek „reformnú neschopnosť“.

Také názory pre verejnosť, že všetci na vrcholkoch jednotlivých strán sú takmer geniálni či priam nenahraditeľní, a tí rozostavení v štátnom pavúkovi najschopnejší, sú prejavom nezrelosti. Čestných aj úspešných a vekovo mladých je akurát dosť.

Teraz je však na odchode minister obrany Pavol Kanis, ktorý mal snahy o reformu a tiež výsledky. Narazil, lebo nesprávne vyhodnotil svoju situáciu ...