Chýbajú systémové zmeny

Komentuje Zdena Rabayová

Od 1. februára budúceho roka sa zvýšia nielen ceny elektrickej energie, plynu, tepla (už od januára 2001), ale aj nájomného v obecných bytoch, vodného a stočného. Občania viac zaplatia aj za cestovné, poštovné, železničnú a autobusovú dopravu. V porovnaní s pôvodnými návrhmi rezortov, okolo ktorých sa napríklad v prípade cien energií búrlivo diskutovalo už niekoľko mesiacov, sa nakoniec teda predsa len zvolil kompromis. Nielen v miere zvýšenia, ale aj posunutia termínu platnosti zvýšenia pri väčšine uvedených položiek. Tým vládny kabinet čiastočne ustúpil nielen tlaku predstaviteľov zamestnávateľských zväzov a najmä odborárov, ktorí sa radikálne postavili proti ďalšiemu zvyšovaniu nákladov domácností. Keďže v posledných týždňoch vyjadrenia jednotlivých členov vlády signalizovali značnú názorovú rozdielnosť na tému zvyšovania najmä cien plynu a elektriny, mnohých zaskočilo, že bez väčšieho rozruchu došlo napokon k dohode. Pritom dôvod je jednoduchý, v prihrievaní si straníckej polievočky nie je možné dlho pokračovať, keď niet argumentov proti strohým číslam, ktoré presvedčujú o naliehavej a objektívnej potrebe zreálniť ceny. Škoda len, že súčasne s verdiktom o ich zvýšení vláda neprijala zároveň systémové zmeny. Napríklad ako podporiť či stimulovať racionalizáciu spotreby elektriny, plynu či tepla. Nielen v domácnostiach, ale aj v podnikoch.

Konkrétne programy a návrhy na racionalizáciu napríklad formou daňových úľav doteraz vždy stroskotali na výhradách ministerstva financií, že príjmová stránka štátneho rozpočtu je prioritou. Na druhej strane však viaceré podniky, teda veľkoodberateľov, môže skutočne priviesť zvýšenie cien energií na pokraj kolapsu. Hoci stavať v konkurenčnom boji iba na zdeformovaných cenách energií, je veľmi krátkozraké, mnohým nič iné nezostávalo, lebo opatrenia na zníženie spotreby nehľadali, keď ešte bol čas. Alebo aj hľadali, ale nemali na ne prostriedky. Napríklad manažment Želby dva roky žiada vládu o finančnú pomoc na reštrukturalizáciu energetiky v závode Siderit Nižná Slaná. Zatiaľ márne. Ak však rezort financií dosiahol zvýšenie dodatočného odvodu SPP z 3 mld. Sk až na 5 mld. Sk, je namieste otázka, či sa opäť len „prejedia“ alebo konečne pomôžu znížiť vysokú energetickú náročnosť výroby v mnohých podnikoch, či zvýšia informovanosť občanov o možnostiach „šetrenia“ vo vlastnom byte?